* Jeho úsměv (Viva+ listopad 2011)
* Založil som si rodinu o akej som vždy sníval (Hola 2011)
* Nechci být hercem úzkého kruhu (Clarin)
* La Voz (Červenec)
* Maria Susiny - Jako z pohádky (Viva)
* Lipne na živote
* Rozhovor z rádia FM 89
* Maria Susiny (Todo Verano)
* Napriek všetkému (Clarin,20.10 2010)
* Promiňte mi děti ale už musím chodit do práce (Pronto,2010)
* Můj život se změnil na nejkrásnější sen (Luz, březen 2010)
* Být otcem je nekonečná radost
* Co by Facundo dělal, kdyby byl...
* Jsou věci které za to stojí (La Capital)
* Být miláčkem je práce (Diario de Cuyo)
* Vidíš, zázraky se stávají (Clarin)
* Jací jsme my, taková je země (Dario Perfil)
* Jedině China bude mít čest vybrat jména (Pronto 4.6.2009)
* Nové Těhotenství je zázrak a požehnání (Caras)
* Deset pravidel Muže roku(2006)
* Studio 41 (2004)
* Sníme o dalším dítěti (Gente)
* Dítě přichází v jakémkoliv momentu (7 Dias 28.2.2009)
* Naše rodina - šťastná rodina (Clarin)
* Jak Facunda vidí partnerky z telenovel?!
* Z časopisu Miradas 2008
* Moje dcera je anděl (Paparazzi)
* Maria Susiny o vztahu s Facundem (Caras)
* Dva protiklady které se přitahují jako nikdo (2006)
* Maria potvrdila těhotenství (Gente)
* Facundo je muž mého života (Tendencia 9.1.2009)
* Cítím klid a rovnováhu (Léto 2006)
* Už chápu co je to požehnání (Caras 2008)

---

Naše rodina - šťastná rodina (Clarin)

Co tě dělá nejvíc spokojeným, když nepracuješ?
Moje dcera

Ty si ji dělal kolébku?
Ano, z dobrého dřeva. Pomohl mi můj strýc. Není to zrovna umělecké dílo, ale dodržel jsem svoje slovo

Chtěl by jsi druhé dítě?
Chci si nejdřív užít první. A velmi, velmi, velmi si ho také užívám.

Plníš si své otcovské povinnosti? Měníš plenky,koupeš ji?
To dělá každý správný otec. Ano já dělám všechno a opravdu dobrovolně

A co plenky nejsou ti protivné?
To jsou hlouposti prošlého věku. Užívám si každou sekundu. Slovy to nejde vyjádřit. Jsem šťastný.Naše rodina-šťastná rodina. Je to báječné jsme s Mariou strašně šťastní, vkládáme do naší rodiny všechno.

A když India vyroste? A bude dělat věci co se ti nebudou líbit?
To není problém, já ji dovedu k tomu aby to změnila

Proč se říká že s Mariou údajně nežijete ve městě?
Lidé toho namluví, je to pouhý blábol. Bydlíme tu ještě předtím než se narodila India. Všechno šlo hrozně rychle.

V telenovelách si hlavní hrdina který je spojen s realitou?
Ano po struktuře tahle telenovela (Vidas Robadas) není podobná které jsem dělal dříve. Za prvé tohle není příběh o dvou zamilovaných a jiných lidech kteří se jim míchají do života. Tohle je jiné

Tady máš hlavní roli. Má to vliv na tvoje ego?
Ne, potom co mi řekli příběh to potěší hercovo vědomí

---

Jak Facunda vidí partnerky z telenovel?!

Romina Jan (Chiquititas 1997-1998)

On je velkodušný partner, moc dobrý člověk a to se zobrazuje i v jeho způsobu práce. On je sice oslabený ale spokojený. Co se týká polibků...mě se nepoštěstilo! Byl to dětský seriál. Jeho políbit bylo sice lehké ale naivní.....ale líbá moc dobře. Musím to znovu zkusit!


Nancy Duplaa (099,Central 2002, Padre Coraje 2004)

Facundo je moc náladový. On je jako houba a ke všem členům skupiny se chová stejně, to se týká práce. Mezi námi je velká chemie. My si rozumíme jako kamarád a kamarádka. Jak líbá? On skvěle ví jak líbat, aby to bylo v daný moment a aby se to zdálo vášnivé. A je romantický!


Gianella Neyra (Yago,pasion morena 2001)

Facu- jeden z nejlepších velkodušných lidí, s kterými mě bavilo pracovat. je přítel a skutečný člověk. Jak líbá? Jeho polibky jsou takové jako on: moc štědré, vášnivé, aby jim lidé věřili, ale ne tolik aby zneklidnili partnerku.



Natalia Oreiro (Muněca Brava 1999, Sos Mi Vida 2006)

Facu-PARTNER. Poznali jsem se v roce 1994 a už mi byl navždy blízký. Je herec který líbá nejlépe ze všech. Ale bohužel ne tolik semnou. Mohla jsem se o tom přesvědčit ve všech jeho telenovelách. V SMV byl ještě milejší a vstřícnější. Časem jsme dosáhli dokonce více diskrétních vztahů, nejen v práci.

---

Z časopisu Miradas 2008

- Horlivě chráníš svůj soukromý život a podporuješ toto řešení, nevadí ti když už začíná mluvit blbost? Nikdy si nic nechtěl vrátit nebo vysvětlit?


- To není pokus obklíčit se nějakým tajemstvím ani strategie, to je životní výběr. Nikdy nerozeznám dveře k jakékoliv situaci. Samozřejmě neúcta mě dopaluje a mám právo se zbláznit ale lidé kteří mě milují mě umí včas zastavit. Je těžké se držet, zvlášť když tě všichni vidí jak se snažíš. A vždy myslím že to co píšou o mém soukromém životě neznamená nic (totiž nebude to mít žádný smysl). Není špatné dělat něco dobrého, do čeho můžeš vkládat všechny síly a přitom se nesnažit být tím nejlepším. Na téhle planetce jsou nás 4 miliardy. Kdyby jsi byl lepší v nějaké práci už by ti to řekli. Chci být Šťastným, znám málo lidí kteří se narodili jako Šťastní lidé. Proto když nejsem vrozeně Šťastný , neprobouzím se každý ráno s úsměvem tak musím dělat něco proto aby ten den byl dobrý. Jenom doufám že v budoucnosti budu mít víc Šťastné dny než smutné.

---

Moje dcera je anděl (Paparazzi)

Rozhovor sa koná v bývalom domove Veľký brat. Ešte predtým, ako sfúkne 100 sviečok na torte (oslava natočených 100 dielov Vidas Robadas), je Facundo Arana pripravený odpovedať na otázky Paparazzov.

„Som hrdý na to, že som súčasťou fikcie, ktorá otvára ľudom oči, aby sa dozvedeli o obchode s ľuďmi, aby vedeli, čo to znamená a ako funguje. Ľudia na uliciach nám za to ďakujú.“ to je jeho prvý komentár.
„Museli sme zistiť, či ľudia majú záujem hodinu sedieť pri obrazovke a pozerať sa na taký obrovský problém. Aj zámer, nemaskovať ho príbehom o láske Bautistu a Anny, pretože hoci je prítomná, nepredávame telenovelu založenú na nej. Od prvého okamihu sme si stanovili ohromiť ľudí a povedať: Vážení, v Argentíne je tiež obchod s ľuďmi a my vám o tom rozpovieme. Milostný príbeh je len príbehom v rámci programu, mimo toho, že zakaždým, keď hľadíš na Monicu Antonopulos, zostaneš pred obrazovkou s otvorenými ústami.“ dodáva s dôrazom.

Koľko percent dnešného úspechu Vidas Robadas pripisujete riaditeľovi Telefe Claudiovi Villarruel, ktorý podržal telenovelu aj napriek klesajúcej sledovanosti v prvých týždňoch?

Od 1 do 100, mu zodpovedá 100 percent. V roku, keď Telefe a Kanál 13 bok po boku bojujú o každú desatinku sledovanosti, bolo veľmi dôležité, aby riaditeľ podržal takúto telenovelu. Pretože oveľa ľahšie preňho by bolo zmeniť to na produkt ľahšie udržateľný, namierený na masového diváka. Neskôr, keď sa všade hovorilo, že sa seriál ruší, zavolal som Claudiovi, aby som zistil, či je to pravda, on mi odpovedal: Budem držať seriál Vidas Robadsas až do poslednej chvíle. A ako povedal, tak aj urobil, nemeniac obsah príbehu.

Jorge Marrale (v úlohe zlého Astora) nedôveruje hodnoteniu sledovanosti Ibope (16 bodov pre VR v septembri). Tvrdil, že po reakciách ľudí z ulice na seriál, ho sleduje viac národa. Súhlasíš s tým?
Ja som sa nesnažil robiť súčty podložené publikom na uliciach, pretože už to, že sme mali 16 bodov znamenalo, že iba v hlavnom meste a provincii Buenos Aires sledovalo seriál 1.600 000 ľudí. Takže sa budete denne stretávať na ulici s ľudmi, ktorí seriál sledujú. Pripadá mi hlúpe viesť spor s Ibope, i keď sledovanosť bude vždy spornou otázkou.


Veríte tomu, že „Vidas Robadas- Ukradnuté životy“ môžu konkurovať v sledovanosti programu ShowMatch(najúspešnejšia show Argentíny)?

Áno, samozrejme. Počas mojej kariéry som mal niekoľkokrát pocit, že letím na malom lietadielku a nado mnou sa dvíha Boing. Ale nesmieme zabúdať, že televízia je podnikanie.

Ste z tých, ktorí sa zaujímajú o sledovanosť každé ráno?

Áno, podobne, ako sa pýtam, ako sa darilo futbalovému tímu, keď som nemohol vidieť ich hru. Vždy sa nájde niekto, kto mi povie, ako sa nám darilo. Téma sledovanosti je absolútne nevyhnutná. A zároveň je to aj zábava. Je to vec, ktorá sa nedrží v tajnosti, ideš po ulici a niekto ti povie: Včera ste boli dobrí, urobili ste 17,3 bodov, alebo vyhral „Partner“ (seriál na kanáli 13) A ktovie, čo ešte, je to milé...

Z hereckého hľadiska sú pre vás väčšou výzvou seriály typu „Ukradnuté životy“ alebo „Sos mi vida“?

Jedná sa o úplne odlišné a neporovnateľné práce. Ale áno, môžem povedať, že ako pre herca je pre mňa oveľa väčšou výzvou seriál typu „Sos mi vida“

Prečo?

Pretože komédia je veľmi chúlostivá na prístup, vzdialená od zábavy, ako to na obrazovke vidno. Môže to byť pre herca veľkým rizikom. Pred „Sos mi vida“ som účinkoval v tradičných telenovelách. Pohodlnejšie sa cítim v seriáloch typu „Ukradnuté životy“. Som viac zvyknutý na drámu, ako na komédiu.

Chcete sa vrátiť v budúcom roku ku komédii?

Napriek tomu, že som začal rozmýšľať, čo budem robiť budúci rok, je ešte zavčasu, aby som prijal rozhodnutia.

Od 1 do 10, nakoľko žiarlila Maria Susiny, keď ste točili erotické scény s Monicou Antonopulos?

0, pretože je to moja práca.

Čo sa stalo s projektom obletieť svet na lietadle v prospech Fundaleu?

Je ukončený. Tie najťažšie problémy sú najzaujímavejšie. Ja viem, že teraz okrem argentínskej ekonomiky treba brať do úvahy aj globálnu svetovú, o ktorej nemám poňatia. A ľudia, ktorí jej rozumejú, mi odporučili let odložiť. V prvom momente som cítil, že mi roztrhne dušu, lebo sme boli na let veľmi pripravení.

Nerozmýšľali ste vziať si rok dovolenku, aby ste si užili dcérky?

Nie, pretože si jej užívam 24 hodín denne a medzitým pracujem. Ako každý otec svojej rodiny, chodím do práce s cieľom poskytnúť rodine to, čo potrebuje. Je pravda, že som zapojený do nahrávania 12 hodín denne, ale stojí to za to, Tým viac, keď ide o „Ukradnuté životy“.

Aká je India?

Je to anjel. Ako každý otec, ktorý má hovoriť o svojej dcére, aj ja mám šťastný výraz tváre. Som dobrý otec? Som najlepší otec, aký len môže byť...

---

Maria Susiny o vztahu s Facundem (Caras)

V živote mala šťastie a ona to vie. Prirodzene sa kĺže deň za dňom, teší sa a rozdáva radosť. Zdá sa, že Maria Susini (32) žije na planéte s pôvabom, živí sa ňou a zjavuje sa, aby sa podelila o svoje šťastie. Má vážne dôvody, prečo sa usmievať s takou úprimnosťou, pretože okrem iného požehnania, je manželkou jedného najviac žiadanejšieho milovníka Argentíny Facunda Aranu (36), s ktorým si založili skvelú rodinu. V sobotu 10. mája presne o 21:43, prišla do ich života sladká India, dcéra, o ktorej pár hlboko sníval. „Môj život je do aj po narodení Indie“ hovorí Maria v exkluzívnom rozhovore pre časopis Caras. „Bol to prirodzený pôrod. Vzbudil vo mne zvedavosť, vôbec som sa nebála. Skutočne ma nič nebolelo. Facu bol svedkom, pomáhal mi, bol božský. Prešiel ako pôrod z filmu, pretože všetko bolo prirodzene krásne.“ vysvetľuje modelka agentúry Leandro Rud a vedúca Lo mejor de Fox Sports. Teraz sa Maria teší so svojej licencie a prehodnocuje projekty na budúci rok v súvislosti s modelingom a animačnými programami športového kanálu.

Príbeh o tom, ako vznikla myšlienka nazvať dcéru India je kuriózny. „Bola to akási pocta Chine Zorilla, ktorá sa počas tehotenstva vždy pýtala: Kedy príde tá India?“ pripomína Maria. A nakoniec sa dieťa narodilo s hmotnosťou 2970g, čo spôsobilo emotívne vyhlásenie protagonistu Ukradnutých životov. „ Vzhľadom k tomu, že v mojom priezvisku je veľa A, a nám sa páčilo, ako ju China nazvala, rozhodli sme sa jej dať meno India. Toto dieťa sa javí ako anjel.“ priznal Facundo. Dnes má India pol roka, sústredilili sa v nej všetky nežnosti. „Niektorí ľudia radia, že dieťa sa nemá priúčať na ruky a mnohé iné veci, ale ja s tým nesúhlasím. Myslím si, že ich treba láskať, bozkávať, robiť masáže, štekliť...Prebudil sa vo mne inštinkt matky a som si istá, že je to správne. Je krásne vidieť, ako dieťa reaguje, ako rastie a robí veci inak. India sa teraz zmenila, začala jesť jogurt, jablko a tekvicovú kašu.“ povedala mama Maria plná hrdosti. Pri otázke, na koho sa India viac podobá Aranova žena odpovedala „My v Indii hľadáme podobnosti, nie je ani ako ja, ani ako Facundo. Je naša zmes. Proste je to India. Stále sa usmieva, a je veľmi sympatická, v tomto je jej charakter podobný mne. Je veselá ako ja. Ráno sa budíme s úsmevom na tvári, vo veľmi dobrej nálade. Strácam z nej hlavu a počas tohto rozhovoru mi veľmi chýba.“ Keď sa pýtaš o Facundovi v roli otca, Maria nešetrí pochvalou „Facu je geniálny otec. V noci som k dcére vsávala skôr ja, len preto, že pracoval celý rok. Ale je rád s Indiou. Vlastnoručne jej urobil drevenú kolísku a dával piť z fľašky. Je superotec. Narodenie našej dcéry ma zjednotilo s Facundom na celý život. Veľmi radi si ukradneme chvíle a len tak sa na Indiu dívame. Dokážeme tak stráviť hodiny. Keď sme s ňou pociťujeme veľký pokoj.“ hovorí.

Pár Arana – Susini sa stal príkladom s nízkym profilom. Obyčajne nedávajú spoločné interview, nerozprávajú o svojom vzťahu novinárom. Možno práve pre svoje tajnostkárstvo sú tvrdenia a zvesti o ich citovom vzťahu na programe každý deň. V jednom z tých najsilnejších sa uvádza, že sú oddelení a nežijú spolu.

Maria, je to pravda?

Nič podobné. My sme veľmi šťastná a družná rodina. Byť spolu je sen, ktorý sa stal realitou. S Facundom sme pobláznení radosťou najmä odkedy prišla na svet India.

A čo zvesti, že žijete oddelene...?

Nemyslím, že treba vyvrátiť každý príbeh, ktorý je o nás uverejnený. Keď je medzi nami s Facu všetko v poriadku. Samozrejme, že ma niektoré povedané veci rozčarujú, ale viem, že tí ľudia majú obrovskú expozíciu a prijímam to pokojne. V najlepšom prípade zoberiem telefón, hovorím z príbuznými aby som im dala jasne najavo, že všetko, čo sa hovorí je lož, aby zostali v pokoji. Keď som sa zoznámila s Facu, nebolo to nijakým tajomstvom, ide o to, že ja nikdy nehovorím o svojom súkromí a on tiež nie. Je to tak. Ak by sme obaja radi hovorili o našich životoch, bolo by to inak, ale náš spôsob je odlišný.

Aký je ten odlišný spôsob?

Máme inú predstavu, ako chceme žiť svoj život. Chceme byť šťastní a pokojní, ako väčšina ľudí. Nechceme sa podeliť o svoj život s celým svetom, všetko sa to odohráva za zatvorenými dverami. Hoci sme si uvedomili, že narodením Indie by sme mali robiť veci inak, pretože ju chcú ľudia na ulici vidieť. Potom sme vyšli a povedali: To je naša dcéra, sme veľmi šťastní, chceme vám ju predstaviť“...a bodka

Prečo si sa zaľúbila do Facunda?

Pretože Facundo je muž kompletný, páči sa mi na ňom...Všetko! Je to človek, ktorého som si vybrala za otca mojich detí. Rezervovaním si nášho súkromia si zachovávame kúzlo v páre. Po celú dobu svojej kariéry herca sa vyvíja a rastie. Nenechám si ujsť ani jednu kapitolu „Ukradnutých životov“. Teraz, keď dokončil svoju prácu v televízii, trávi viac času s Indiou a so mnou a je to skvelé.

Upevnilo váš pár narodenie Indie?

India prišla na svet, lebo ja aj Facu sme ju chceli, pocítili sme ,že prišiel čas, aby sme mali deti. Myslíme si, že deti prichádzajú, aby nás niečo naučili a ukázali nám, že možno zmeniť svet.

Maria žila do 4 rokov v Entre Rios, bola študentom na fakulte výtvarných umení Prilidiano Pueyrredón, v 15 rokoch dostala pozvanie od Cris Morena k účasti v programe Jugate mi, v ktorom tancovala s Rominou Yan. V tom čase netušila, že o niekoľko rokov bude na obálke časopisu Playboy. „Nebolo to ľahké rozhodnutie. Rozprávala som sa veľa s rodinou, dosť som bojovala, lebo sú veľmi konzervatívni, nakoniec so mnou súhlasili.“ objasnila ten moment. Teraz Maria prezentuje úplne odlišný život. „Vyzdvihujem si moju prácu postupne, aby som nebola nadlho preč od mojej dcérky. Chcem pracovať, ale nie byť zaneprázdnená, lebo prednejšie mi je byť matkou a mať rodinu.“ uistila modelka predtým, ako opísala svoju figúru po tehotenstve. „Pribrala som 13 kíl, ale beriem to pokojne. Nevyhľadávam diéty, len sa snažím jesť zdravo. Začala som trénovať s Pablom Benadir, ktorý mi navrhol plán, ktorý v sebe spája trenažér s aerobicom. Okrem toho som navštívila centrum estetiky Del Sur, kde mi aplikovali spevňovač svalov, čo je akísi elektrostimulátor na modelovanie a tonizáciu postavy. Chodím tiež denne 40 minút bežať alebo na kolieskových korčuliach. Doma, keď si chcem oddýchnuť cvičím jogu.“ povedala Susini.

Myslíš si, že Facundo bude žiarlivý otec?

Facu ešte nie je žiarlivý na dieťa, má len 6 mesiacov.

A na teba žiarli?

Nemá dôvod na mňa žiarliť.

Plánujete mať syna?

Krok za krokom sa učíme byť rodičia, ale páči sa mi myšlienka o početnej rodine, aby nás bolo veľa, keď si sadneme ku stolu. Nechcem plánovať príliž ďaleko. Snívam o tom, že áno, ale moja energia je sústredená tu a teraz, spolu s Facundom a mojou dcérou.

---

Dva protiklady které se přitahují jako nikdo (2006)

Dva protiklady, ktoré sa priťahujú ako nikto
Ona je typ tornáda – príde, rozbúri a odíde. Impulzívna a nápaditá. On naopak – zosobnením kľudu. Premýšľajúc v oveľa väčšej miere o všetkom, čo robí a hovorí. Obaja ľúbia jeden druhého s nekonečnou nežnosťou, s týmto takmer bratským putom, ktoré sa odráža v tom, ako sa na seba pozerajú, v ich starostlivosti a vzájomných spontánnych objatiach, ktoré vzniknú niekedy preto, aby sa pozdravili a privítali, inokedy bez príčiny. Jednoducho preto, že na to majú náladu.
A čo sa stane, keď sa takí dvaja ľudia stretnú, aby spolu pracovali? Utvoria neomylný pár ako Natalia Oreiro (28) a Facundo Arana (34) v „Sos mi vida“ v seriály kanála 13, ktorý vyrába Pol-ka, denne beží o 21 hod. (každý diel dosahuje 30 bodov sledovanosti) a stáva sa najsledovanejším programom televízie. Sú šťastní, aj keď toto veľké vzrušenie nie je pre nich nové. Pred ôsmimi rokmi sa stretli prvý krát pri točení Divokého anjela.
Vtedy sa začala táto mágia – ako sami hovoria – ktorá nehľadiac na roky očividne zostáva nedotknutá. Dnes, oveľa zrelší a priateľskejší ako predtým, priznávajú, že si užívajú spoločnú prácu s jedným veľkým tajomstvom k dosiahnutiu tohto výsledku: veľká láska.


Prečo má seriál Sos mi vida taký úspech?


O: Pretože všetci, ktorí sme zainteresovaní v tomto projekte, absolútne všetci, sa veľmi snažíme pracovať na dobre urobenom príbehu a mať z toho potešenie. Všetko to spolu explodovalo a spôsobilo to, že ľudia môžu vidieť v tomto seriály iný jas. Áno? (Pýta sa Facunda a on súhlasne prikyvuje hlavou)

Predstavovali ste si takýto výsledok?

O: Návrat k spoločnej práci po ôsmich rokoch vytvoril, nevyhnutne, napätie a to nielen medzi nami, ale aj na kanály. Zo začiatku som sa snažila relaxovať a užívať si to, pretože keď cítiš tlak, si obmedzený. Dostali sme šancu pracovať spolu na novom úspechu, ale mohlo sa to obrátiť naopak. Vzali sme na seba veľkú zodpovednosť, nepošpiniť to, čo sme robili predtým a na čo ľudia spomínajú s veľkou láskou.

A: Od začiatku sme vedeli, že to bude veľmi konkurenčný rok, ale sústredili sme sa na to, robiť veci najlepšie ako sa dá. A stalo sa. Ale bolo nám jasné, že nechceme zničiť spomienky, ktoré ľuďom zostali.

Dávali ste si niekedy túto otázku?

A: Je to nevyhnutné. Keď sme debatovali na túto tému, pýtali sme sa jeden druhého: “Čo ak to nevyjde? Splníme očakávania ľudí?“ A pravdupovediac sme ich nesklamali – naopak. To je tiež dôvod, prečo sme šťastní.

O: Našťastie ma presvedčil akceptovať túto myšlienku. Niet pochýb, že som vzala túto ponuku kvôli tebe. (hľadí na Facunda)

Čo na vás vidí publikum?

O: Sme dobrí ľudia.

A: Verejnosť vie ako spolu fungujeme a čo znamená každý z nás. A k tomu všetkému, keď svoju prácu skutočne robíme s potešením, dosiahneme taký výsledok. Okrem toho je za nami ešte celý tím.

O :Ľudia poznajú príbehy, keď sa protiklady priťahujú a nemôžu byť spolu a nakoniec skončia spolu. Rozdiel je v tom, ako sa to podá. Začínajúc hrou hercov až po rozprávanie. A preto vždy predkladáme akýsi kolobeh, ktorý prekvapuje diváka.

Zúčastňujete sa pri tvorbe scenára?

A: Odporúčame pár vecí. Napríklad, keď som navrhol, aby Martin pilotoval lietadlo a poprosil o kurz lietania, takto sme dali dohromady celú situáciu.

O: Nosím si scenár domov a keď ho čítam, zapisujem si veci, ktoré mi chodia na rozum a na druhý deň o tom porozprávam. Inokedy ich akceptujem. Oblečenie pre Monitu hľadám ja a nosím návrhy na doplnky pre druhých hrdinov.

Nemáte niekedy chuť prestať pracovať?

O: A pozeráme telenovelu každý deň? Je ťažké odpojiť sa od práce. Po skončení roku, keďže nebude druhá sezóna, plánujem si urobiť peknú dovolenku, relaxovať a potom budem pokračovať na mojom štvrtom albume.

A: Hoci cítim nostalgiu, viem, že sa blíži koniec. Nepotrebujem si vziať dovolenku. Odídem stúpať do hôr. Ale my si natoľko užívame spoločnú prácu, že necítim únavu.

Toľko náklonnosti a komplimentov. Uvedomujete si, aké fantázie vzbudzujete u ľudí?

O: Susedia sa ma pýtajú: Bozkávate sa naozaj?

A: Je to nevyhnutné a myslím si, že je to preto, lebo my dvaja pracujeme v celku.

O: Je to v tom, že sme kompatibilný, dokonca aj fyzicky. Dobre sa na nás pozerá za kamerou, a ľudia si myslia, že sme pekný pár. Okrem toho si jeden druhému veľmi dôverujeme. Existujú scény, ktoré by som s iným hercom neodohrala tak pokojne ako s ním.

Ale vám, ani vašim partnerom to neprekáža, keď vám pripisujú vzťah?

O: Áno, keď má telenovela úspech, je logické, že ľudia, hoci len na chvíľu, chcú veriť tomu, že to čo vidia na obrazovke, sa deje aj v skutočnom živote. Je to pre mňa logické a prirodzene to chápem.

A: Ľudia sa hrajú, veria, že to čo vidia, je pravda. Je im jasné, že je to hra a sen prebiehajúci v čase sledovania seriálu.

Počas stretnutia, ktoré prebiehalo v bare v Palermo, ktorý vybral Facundo, lebo sa tam dá piť maté – pokračujú objatia, komplimenty a vzájomné pohľady. Ona žartuje a on sa smeje nad každým vtipom. A spomienky a veselé príbehy sa stále miešajú s jej nejakými výčitkami. Prečo nie je spokojná? Preto, lebo Facundo uprednostňuje dofajčiť svoju cigaretu než zjesť kúsok opekaného syra na arabskom chlebe, ktorý mu ponúka. „Nenávidím, že fajčí!“ – mrmle Natalia vo svojom materinskom jazyku. On sa len usmieva, aby jej nemusel protirečiť. Súhlasí s ňou a nakrátko odkladá svoju vášeň. Hoci podľa väčšiny je začiatok tohto priateľstva telenovela Divoký anjel, oni sa poznali už skôr. Prvý krát sa stretli v roku 1994, Facundo a Natalia spolu so skupinou iných hercov chodili do speváckeho baru vo Floresta. On hral na saxofóne a ona sediac veľmi blízko k scéne pozorne počúvala. „Nehovorili sme veľa, ale bola dobrá nálada, prekrásne si ju pamätám.“- hovorí on. Natalia dodáva: „Podstata je v tom, že som len začala a nehovorila,

mala som postavu v seriály a nemala som text.“ Výbuch smiechu a ona sa nakazila. Natalia mala na mysli svoju úlohu v telenovele „Nepremožiteľné srdce“ .
O 5 rokov sa opäť stretli, zahrať hlavné úlohy v seriály pre Telefe. V telenovele vymyslenej pre Nataliu, ku ktorej pridali Facunda. Podpísali sme kontrakt s kuklou a išli hľadať bábiku –hovorí on. (na vyjasnenie: originálny názov Divokého anjela – Statočná bábika). A znovu smiech. Nikto si presne nepamätá prvé vzájomné dojmy, ale reč bola o príbehu. Tvrdia, že mágia medzi nimi existovala od začiatku. „Vždy sme sa dobre znášali“ hovoria dvojhlasne.

A keď ste skončili túto prácu, pokračovali ste v stretnutiach?

O: Niekoľkokrát sme telefonovali a skrížili sme sa v reštauráciách rajónu (obaja žijú v štvrti Palermo). Nikdy som nechodila na obed k nemu domov ani on ku mne. No dúfam, že po tomto sa začneme vidieť častejšie, nie?

A: Pozrime sa...

O: Myslím si, že áno. Odteraz budeme priateľmi, ktorí sa stretávajú častejšie. Pri natáčaní sa snažíme obedovať spolu, aby sme sa porozprávali o našich veciach, ale stretať sa cez víkendy je zložité...Je to preto, že sme 12 hodín denne spolu!
Navyše k tomu chodiť večerať v sobotu – to je príliš veľa, nie?
O: Ale nie zle. Tebe by sa to tak nepáčilo? (smiech) Tento návrat prekvapí nás inými. Sme starší a mohli sme hlbšie poznať jeden druhého. Keď spolu obedujeme, hovoríme o veľmi súkromných veciach. Obaja veľmi dobre poznáme naše príbehy. Predtým išlo iba o rozptýlenie sa v čase snímok. Máme sa veľmi radi a chápeme, že v mnohých veciach rozmýšľame rovnako a v iných nie.

V čom rozmýšľate rozdielne?

O: Ja nesúhlasím s cigaretami, on ich potom zahodí. Nemám rada maté, a on je jednoducho fanatik. (hodí grimasu -krčí nosom)

Pohádali ste sa niekedy?

A: Spolu. – Nieeeee

Nikdy, žiaden spor?

A: Jeden raz sme sa pohádali. Mali sme ostrú slovnú potyčku v čase natáčania Divokého anjela.

O: Nehovor mi, ty chceš o tom teraz rozprávať? (Hoci on načína tento príbeh, ona ho predbehne a porozpráva všetko). Boli sme na Ibize (Španielsko) Stala sa jedna hlúposť a on sa urazil. Dokončili sme nahrávanie a išli sme sa previezť na aute, ja som mu povedala: „Poď sem.“ A on odpovedal: „Ja viem ,kam mám ísť.“

A čo sa stalo?

O: Samozrejme, že sme zablúdili a ja som cvakla: „hovorila som ti“. Najhoršie, čo mu môžeš povedať! Sám odišiel hrať na saxo a ja som išla spať. Na druhý deň som zistila, prečo sa nazlostil.

A: Nechaj to tak, to bolo prvý a posledný raz.

Jeden jediný raz za toľko rokov – to nie je zlé.

O: Tiež mi nemôže odpustiť, že som ho v Divokom anjelovi pomenovala Ivo. Jedného dňa prišiel do štúdia a povedal: Kto za kreténa dal meno môjmu hrdinovi? Ja som skromne zdvihla ruku.

A: Jednoducho som tomu nemohol veriť. Ivo! (chytá sa za hlavu a doteraz ho to dráždi)

Vracajúc sa k vášmu priateľstvu, za tie roky vaše vzťahy vzrástli a vy tiež. Sú veľmi odlišné, odkedy ste sa videli naposledy?

O: Stretla som sa s iným hercom. S tým istým veľkodušným človekom, ktorého som poznala, ale veľmi všestranným hercom, ktorý dobre uhrá drámu aj komédiu. Tiež som zistila, že má veľký zmysel pre humor a vie byť veľmi milý, keď chce. Obdivujem, keď hrá antihrdinu, pretože pre takého milovníka, ako je on – to je vzácne.

A: 8 rokov nazad som sa stretol s niekým z rodu Králika Rodžera, ktorý viedol všetkých vpred a nikdy nebrzdil.

O: (prerušuje) Stále som taká.

A: Ona bola adolescent a teraz je žena a všetko to zosilnelo. Počul si ako sa hovorí, že herec hrá na jednej strune? Ja viem, na ktorých strunách hrám dobre, ale Naty hrá na celej harfe.

O: Bež!

A: Ja rozprávam.

Nikdy ste sa nepohádali, nechce to urobiť teraz? Chcete povedať, čo sa vám najviac páči na tom druhom?

O: (vždy preberá iniciatívu) Jeho veľkodušnosť. Je to muž, ktorý najskôr myslí na ostatných až potom na seba. Okrem toho je skvelý kolega v práci a veľmi milujúci človek. A to stačí.

A: Naty je moja spriaznená duša.

O: Oh, prestaňte! Nezačni sa hrať na básnika. Nechcem viac počuť! (Vstane a opúšťa bar, zostáva na chodníku čakajúc, kým dorozprávajú)

A: Má ohromného tímového ducha, vždy ťahá dopredu. Zdá sa, že sa nedokáže na sekundu zastaviť. Počas iných prác sa mi nestalo, aby vzájomná láska nadobúdala takú vážnosť. Ona je víla.

O: Všetko? Zabudla som povedať, že mi prináša pitie. Mám niečo pridať, keď predniesol obrovskú reč.

Vtom príde jedno zo spontánnych objatí, ktoré majú obaja radi. Za vedľajším stolíkom dve ženy prerušujú pitie kávy a rozplývajú sa od nežnosti. Na okamih uveria, že podnikateľ Martin Kesada a boxerka Monita sa rozhodli skončiť s detskými spormi. Alebo, že sú v predstihu svedkami šťastného konca. Bez podozrenia, Natalia a Facundo zotrvali v nekonečnom objatí, pretože tak chcú.

---

Maria potvrdila těhotenství (Gente)

Obaja chcú veľa detí a postupne idú za svojim cieľom. Áno, Facu a Maria čakajú svoje druhé dieťa. Pár dní dovtedy, keď India dosiahla 7 mesiacov sa rozšírila správa, že pár bude mať ďalšieho následníka. Tak o tom informoval Gente manažér modelky Leandro Rud: „Je to pravda, Maria je tehotná. V roku 2009 mala naplánované veľa roboty, ale teraz ju treba obmedziť. Veľmi sa teší z novinky, lebo silno prežívala chýry o tom, že s Facundom žije oddelene a nie je to medzi nimi v poriadku. Môžem ti potvrdiť, že sú do seba vzájomne bezhlavo zaľúbení.“
Maria je v druhom mesiaci a môžeš na nej spozorovať bruško, oveľa väčšie, ako s Indiou v tomto termíne. Keď sa o tom dozvedel Facundo, rozplakal sa od radosti a povedal Marii: "Si ženou môjho života,"hneď jej navrhol cetovanie do Punta del Este, aby si oddýchli a relaxovali. Odišli tam na súkromnom lietadle, ktoré pilotoval sám Facundo. 24.12. sa vrátili, aby strávili Vianoce doma v Tigre.
Pár je šťastný, strácajú hlavu z Indie, ktorá má svetlé vlásky a pokožku po otcovi, ktorý prisľúbil urobiť novú kolísku ako aj pre prvú dcérku. A hoci nemajú uprednostnené pohlavie dieťatka, boli by radi, keby sa narodil chlapček – aby sa pohlavia v rodine skompletizovali.
Zatiaľ sa snažia vyhýbať publicite, ale skoro sa zjavia na scéne. Dôvod – rally Dakar, ktoré sa tentoraz uskutoční v Argentíne a Chile. Facundo bude testovať autá Mitshubishi (je priaznivec tejto značky a ich oficiálny pilot), Maria má kontrakt s Toyotou, 2.1. bude sprevádzať ich tím.
V profesionálnom pláne bol rok 2008 blahoprajný pre Facunda, ktorý prekonal sám seba v telenovele UŽ a v divadelnom predstavení Chamtivosť. A najžiadanejšia modelka má seriózny návrh, začiatkom marca, viesť program na jednom otvorenom kanáli a ona potvrdila, že aj keď je tehotná, neodmietne to. Tiež prisľúbila zúčastniť sa na Ufo Point v Pinamar, kde sa v jaunári zúčastní defilé.
A čo povedal ocinko na príchod druhého dieťatka? Uistil, že s Mariou snívajú o početnej rodine.

---

Facundo je muž mého života (Tendencia 9.1.2009)

Zdá sa, že život môže byť dokonalý. Aspoň to tak naznačuje Maria Susini, počas rozhovoru pre časopis Tendencia.. O mnohom hovorí aj to, že sa jej v roku 2008 splnil najväčší sen – stať sa matkou. S partnerom, hercom Facundom Aranom (najžiadanejším argentínskym mužom), si založila rodinu. „Naše spojenie nebolo mágiou, ani očakávaním, ale výsledkom stretnutia sa dvoch duší, ktoré sa potrebovali.“ rozpráva so zábleskom v očiach. Narodenie Indie je živým svedectvom nás zjednocujúcej lásky a rozhodnutia prežiť spoločne život s Facu. S večným úsmevom a nežnosťou Maria hovorí o svojom živote s prirodzenou láskou, ktorá ju obklopuje a bez obáv zo svojej profesionálnej budúcnosti.

Je materstvo také, aké si si ho predstavovali? Bola to veľká zmena?

Zmenilo sa to, že mám menej času. Predtým som mohla skôr vstať a ísť si zaplávať do jazera, neďaleko ktorého žijem, kresliť, keď som mala na to chuť. Teraz je na prvom mieste India, najskôr ona, a keď zostane čas, všetko ostatné.

Adaptovala si sa na tento nový životný rytmus?

Myslím si, že je ťažké, keď sa mučíš kladením odporu. Keď budete relaxovať a prijímať veci také, aké sú, všetko ide oveľa ľahšie. Prišla by som o rozum, keby som chcela žiť život tak, ako predtým než som sa stala mamou. Je to nemožné.

Aké zásluhy má Facundo na týchto zmenách?

(smiech) Myslím, že to bolo všetko kvôli nemu. Vlastne si myslím, že všetko v živote má svoj čas. V našom prípade to bola zhoda osudov, v presnom čase sa stretli dve osoby, ktoré sa mali. Osud hral v môj prospech, ale bez túžby nájsť sa, by sa nič nestalo.
Bola si pripravená na lásku... Áno, ale tiež sa objavila tá správna osoba. Všetko bolo prirodzené.

Nebránila si sa tomu?

Nerada odpovedám “dovŕšila som tridsať rokov, mám syna a teraz nosím sukne alebo dlhé nohavice“ Vždy som mala hlboko zakotvenú túžbu založiť si vlastnú rodinu, a myslela som si, že to dosiahnem. Skutočnosť, že sa to stalo tak jednoducho a krásne je pohladením pre dušu.

Ale ty si nebola z tých dievčat, ktoré odmietajú možnosť manželstva a materstva?

Po pravde, áno. (smiech). Nikdy som nebola prototypom „Susanity“, ale predstava, postaviť vianočný stromček obklopený deťmi a sedieť za dlhým a plným stolom, ma vždy prenasledovala. Moje dve sestry majú po päť detí, každá, takže je okolo mňa hŕba detičiek.

Mieniš ich nasledovať?

Oni začali veľmi skoro, a ja som nikdy nerozmýšľala, koľko chcem mať detí. Ale páči sa mi plný stôl a zhon. Čas ukáže...

Si ideálna matka?

Snažím sa byť najlepšia mama na svete, nezabúdam na to, že som obyčajný človek, ktorý urobí všetko preto, aby bola moja dcéra šťastná. Zbožňujem maznať sa a motať sa s ňou celý deň. Užívam si materstva a veľmi ma to baví. Je to pre mňa nová situácia a prebúdzanie sa s týmito pocitmi tiež. Nechcem byť „kvočkou“ , dúfam, že jej dokážem dať slobodu a „nepodrežem jej krídla“.

Aký bol váš vzťah k rodičom?

Výborný. Moji rodičia to robili so mnou najlepšie, ako mohli. A ja som vďaka nim bola vždy šťastná. Nechcem strácať čas kladením nárokov, pretože som si vedomá toho, že život je len jeden, a mať blízkych v blízkosti je požehnaním. Dávam prednosť životu v najväčšom pokoji a šťastí, ako je to len možné.

Ako muž sa nemôžem neopýtať: Je Facundo taký perfektný, ako sa zdá?

Ešte perfektnejší ako sa zdá. Facu má schopnosť byť takým, aký je, bez pretvárky, nepodvádza, jednoducho je. No radšej si ponechám pre seba všetko to, prečo sa stal mužom môjho života.

Zmenil sa tvoj bežný život tým, že je vedľa teba taká slávna osoba?

Áno, iste. Skôr ako som ho dobre spoznala, v mnohom zmenil môj život, pretože zvýšený záujem je to najpríjemnejšie, čo sa ti môže stať.

Ako si na tom pracovne?

Veľa sa toho zmenilo. Pár mesiacov pred narodením Indie, som prestala pracovať, aby som si vychutnala poslednú fázu tehotenstva. Mala som šťastie, že som si mohla zobrať dovolenku a sústrediť sa na bábätko. Pracovala som 17 rokov bez prestania na tom, čo ma baví a teraz prišiel čas, aby som si mohla dovoliť ten luxus.

Mimochodom, netrpela si niekedy napätím, alebo úzkosťou...Ako sa pred tým chrániš?

Moja stratégia, ako čeliť tlaku médií je snaha nevyvracať to, čo je pravda. Problémom bolo, ako sa vysporiadať s tým, keď sa o to zaujímajú druhí. Myslím si, že najlepšie bolo zostať ticho a upokojiť blízkych, aby neverili klebetám, ktoré nemajú nič spoločné s realitou.

Máš pocit, že ti iné ženy závidia?

Skutočnosť je taká, že nenosím žiadnu červenú pásku ako ochranu, pretože závisť nie je energia, ktorá by ma znepokojovala. Dobre viem, že sa nemôžem páčiť všetkým ľuďom na svete a je mi jedno, či existujú ľudia, ktorí mi závidia môj životný štýl, nerozmýšľam nad tým. Závisť je strata času pre tých, ktorý ňou trpia.

Máš viac pracovných návrhov?

Áno, mám viac projektov, ktoré rozoberáme s mojim predstaviteľom Leandro Rud. Nechcem byť zaťažená prácou, je to moje rozhodnutie a neľutujem toho. Ponuky neboli vyššie, jednoducho stúpol záujem, na to som si zvykla. Skôr som chodila len na rôzne stretnutia, kde ma väčšinou fotografovali, teraz sa zjavuje hŕba novinárov, ktorí od mňa chcú interview. Obkľúčenie novinármi ma zomkýňa a musím sa s tým naučiť zaobchádzať.

Opustila by si televíziu kvôli rodine?

Chcela by som, ale zatiaľ som o tom nerozmýšľala. Dávno pred tým, ako som otehotnela, som rozmýšľala nad tým, že ostanem za kamerami. Mám producenské skúsenosti a rada sa zaoberám všetkými detailami pri nahrávkach. Keď som viedla Telemuziku a Teleshow, zaujímala som sa aj o výrobné činnosti.

Ak by nastala taká možnosť, dovolila by si svojej dcére pracovať vtelevízii?

Zatiaľ je ešte dieťa, chcela by som, aby mala pokojné detstvo. Neskôr,,keď vyrastie, rozhodne sa sama. Zdá sa mi to normálne, keď rodičia dovolia svojim deťom snímať sa v televízii, kine alebo reklame, ale ja chcem, aby India mala čas na hru.

Ako si si obnovila svoju figúru?

Počas tehotenstva som pribrala 13 kíl a mala som z toho obavy. Pred dvomi mesiacmi som začala trénovať s Pablom Benadiva, ktorý mi vytvoril program pozostávajúci z aerobiku a trenažéra, aby sa mi upravil metabolizmus a spaľovanie tukov.

Pomáha tiež dobrá nálada...

Áno, samozrejme. Nehľadiac na to, že mávam ťažké momenty, obyčajne som plná energie. Mávam takú dobrú náladu, že to môže niekedy druhých dráždiť. Na začiatku tehotenstva sa môj temperament trochu zmenil, mala som poci úzkosti. Ale keď sa to všetko urovnalo, bola som ako predtým a po pôrode sa to nezmenilo. Jediný rozdiel je v tom, že teraz som matka, mám skvelú rodinu a robí ma to nekonečne šťastnou.

---

Cítím klid a rovnováhu (Léto 2006)

Poznáš vtip, ktorý hovorí o tete, čo sa týka tvojej krásy?

Nie. (čuduje sa a počúva)

Hovorí, že keď zomieraš, odchádzaš do neba, dvíhaš sa natoľko rýchlo, že prichádza Svätý Peter a kričí na teba: Nadávaj a potom preletíš.

Arana sa hneď nezasmial, ale nakoniec sa smeje. A vtom sa chytí témy „ Som natoľko dobrý, nakoľko hociktorý človek, ktorý sa snaží dôstojne prežiť svoj život, dobre využíva to, čo ho naučili doma. Áno, mám to z rodiny. Mám dobrú kolísku, nie v materiálnej oblasti, ale v oblasti výchovy. Veľmi moderní rodičia, sestry, bratia. Ako by som sa ich mohol vzdať? Ako dobre je, ak som prototypom dobra, ako hovoria.“

Herec SMV začal deň o 6.30 ráno. Natáčal do 19.00 a po interview išiel do telocvične. Nezdá sa byť unavený. Vie, že mu budú dávať otázky, na ktoré by možno nechcel odpovedať, no pokiaľ je úcta – overuje si – budeme pokračovať. Keď sme doriešili otázku, či je taký dobrý, ako sa zdá, začal odpovedať na otázky, na ktoré chcel najmenej. Týkali sa rozchodu s Isabel po 10 ročnom vzťahu.

Aké je to, po toľkých rokoch zvykať si na mládenecký život?

Na to si nezvykneš...Niekto si zvyká? Niekedy ti odpoviem. Stalo sa to včera... Chcem počkať. Bolo by nerozumné z mojej strany, aby som ti dal odpoveď.

Ale s Isabel sa rozprávate?

Je to 10 rokov a zbožňujeme jeden druhého. Je veľmi ťažké snažiť sa nezísť z koľaje, keď si si počas 10 rokov zvykol na pokoj. A odrazu sa ukáže, že keď som teraz sám, chodím na prechádzky so psom a hneď kričia: Vyšiel so psom! Stretnem sa so sestrou: On bol s blondínkou! Keby všetky tieto chýry boli pravdou, nezdržím sa. Ale cítim pokoj a rovnováhu, v ktorej by som tak rýchlo nebežal.

Tento týždeň boli dve novinky týkajúce sa Isabel a Facu. O ňom sa hovorilo, že mal snúbenicu vo Villa La Angostura, čo on popiera a uisťuje „teraz nad tým nerozmýšľam.“ Macedo bola fotografovaná s uruguajským korešpodentom, ktorého podozrievajú ako jej nového snúbenca „O tom ja nehovorím“ rozhodne odpovedá Facundo. Kým sa SMV udržiava na vrchole reitingu, Facundovo zdravie začalo dávať poplašné signály. Pred týždňom ho hospitovali kvôli obličkovým záchvatom a jeho choroba si vyžiadala upraviť niektoré scény. Ale Arana sa nevzdáva.

Prečo si ty vždy taký uzavretý, čo sa týka tvojho súkromného života?

Po prvé preto, že ho mám len jeden. Po druhé, ak ju neukážem navonok, môžem si nasadiť hocijakú masku, ktorá sa viac hodí mojej práci. A moja profesia, ktorú bezhlavo milujem, nemálo závisí od toho. Od toho, aby ľudia uverili príbehu, ktorý chceš rozprávať.

A čo hovoríš na klebety, ktoré ťa chcú zviazať s tvojou partnerkou Nataliou Oreiro?

Že ona je kamarátka, veľká kamarátka. Medzi nami nie je chémia, ale alchýmia. Preto nám ľudia tak veria.

Ale bozk na svetovom šampionáte v Nemecku komentovali na celom svete...

To je dôkaz toho, že si dobre robíme svoju prácu. Dobre rozprávame náš príbeh. To, čo mi utkvelo v pamäti, že sme boli jediným seriálom, ktorý vyšiel do éteru z Nemecka a po argentínskom góle sa kamera obrátila priamo na nás. Tu máme byť na čo hrdí.

Čo by sa stalo, keby Natalia nebola vydatá?

Sluchy by vo mne nevyvolávali takú antipatiu. A Natalia – je vydatá.

Nehľadiac na svoj pokoj, Facundo Arana – je človek, ktorý v 32 rokoch potrebuje príliv adrenalínu. Preto vystúpil na najvyšší vrch Južnej Ameriky Aconcagua. Preto sa vyžíva vo vodných športoch a precestoval krajinu na obytnom prívese.

Čo si cítil na vrchole Aconcagua?

Je to súčasť života, že ideš a škriabeš sa, vystupuješ stále vpred. Nikdy necúvaš, dokonca sa aj rozbehneš, pretože môžeš spadnúť. Je to ako urobiť skúšku pred samým sebou.

Cítil si strach pri týchto príhodách?

Mal by som ho, keby som si neuvedomoval situáciu. Ale nakoniec Aconcagua je sladký strach, lebo pred tvojimi očami je raj. Ale napríklad, pred tým, ako stúpaš, vidíš cintorín skúsených horolezcov. A tento raj ich pohltil. Vtedy, samozrejme, sa objaví strach. Ale ja nikdy nejdem pokoriť vrchol, idem sa poprechádzať. Krok za krokom a došiel si.

Pracoval v divadle s Pepe Soriano a dostal prémiu ACE za úlohu v „Na návšteve u Mr.Greena“. Arana ukončil sezónu za 6 mesiacov. „To je to, čo som si naplánoval a zrazu sa na mňa zvalila SMV. Nehľadiac, že som ešte nepodpísal, kontrakt, dal som slovo a to je to isté.“ Hovorí, že plánoval pracovať v divadle a televízia ho zaskočila. Tak ako aj kino, kde sa ukázal iba v La fuga a Chiquititas. Čo sa týka SMV nevidí druhú sezónu. Jeho každodenný život je zatiaľ tajný, do obchodov chodí v čiapke, zamaskovaný. Ale keď ho spoznajú, podpisuje autogramy. Odpovedá na komplimenty, dokonca aj na neskromné (indiskrétne). „Čo znamená choď do čerta?“ – pýta sa – Keď sa týkali môjho chrbátu? Ale aj dobre.“ zmieruje sa.
Arana sa znovu smeje, keď hovorím o konkurencii s Pablom Echarim s milovníkom Montechristo. „My sa máme veľmi radi, v podstate. Jeden rok vyhrá jeden, druhý rok druhý. Potom príde tretí, ktorý nás predbehne. Je to zábavná súčasť hry.“

Skús si predstaviť, vedel by si pokojne žiť aj bez slávy?

Samozrejme, je veľa vecí, ktoré rád robím. Čo skutočne chcem – mať hlavu plnú spomienok, aby som mohol rozprávať svojim vnúčatám, keď budem starčekom, čo som urobil.

Ale ak chceš mať vnukov, najskôr treba mať deti.

Určite ich budem mať. Tento moment nastane skoro.

Facundo plánuje obletieť svet v prospech Fundaleu. Obdržal už aj preukaz pilota. Zatiaľ ešte netuší, kedy sa mu to podarí uskutočniť. Chce však navštíviť krajiny, v ktorých ľudia sledujú jeho programy.
Medzinárodná hviezda: Ak Facundo hovorí o lete do krajín, kde ľudia pozerajú jeho telenovely, hovorí o dvoch, či troch krajinách. Ale v týchto dňoch je náš najznámejší herec vo svete. Divoký anjel, kde sa ukázal s Nataliou Oreiro, drží titul najpredávanejšej argentínskej telenovely. Videlo ju 54 krajín, je preložená do 25 jazykov. SMV je s tou istou partnerkou, s tou istou témou – romantická komédia, je na ceste dobyť tento rekord. A viete čo? Facundo je oveľa zvodnejší vo francúzštine...hoci v japončine znie trochu čudne.

---

Už chápu co je to požehnání (Caras 2008)

Slnečné okuliare, čiapka vojenskej zelenej farby ako aj jeho nohavice a bunda. Takto prišiel Facundo Arana (35) na rozhovor, ktorý sa odohráva v bare v Palermo. Najskôr si sňal okuliare, potom čiapku a nakoniec bundu. Biely obtiahnutý dres zvýrazňuje jeho svalnaté plecia, vypracované bicepsy a perfektné brušné svalstvo. Chudší, ale oveľa svalnatejší priznáva: „Schudol som 3 kilá.“ Potom začal rozprávať, že je to zásluha Tana (inštruktora v telocvični), „ale nebudeme ho nazývať osobným trénerom, prosím ťa, je len zodpovedný za viditeľné výsledky.“ Tréningy a strava na základe rýb, mäsa a hydiny „čo, ako vidíš, nemožno pražiť“ povedal a zároveň jedol sendvič so šunkou a syrom. Tento blondiak, jeden z najžiadanejších argentínskych miláčikov z Tv, s entuziazmom rozpráva o Bautistovi, ktorého stvárňuje v Ukradnutých životoch, s hrdosťou a vďačnosťou prijíma otázky týkajúce sa jeho súkromia, s nadšením hovorí o otcovstve, ale premení sa na fúriu, keď obhajuje svoju maličkú, ktorú mu v máji porodí Maria Susini a urobí ho tak po prvý krát otcom. Pozorný v každom okamihu zmení stôl na druhý, kde nie je taký hluk z hudby. Gentleman tiež prenesie tašku dáme. Prvá téma je – Telenovela Telefe Ukradnuté životy, v ktorej hrá hlavnú úlohu.

Bolo ťažké znovu sa vrátiť do tohto rytmu?

Nie, hoci to zaberá veľa času, je to nutné, aby sa rozpovedal silný príbeh s dobrými scénami. Príbeh o láske je menej presvedčivý, lebo je tu majstrovsky rozpísaná detektívna tematika a milostný príbeh sa vyvíja v závislosti od nej. Tu je hlavným hrdinom – príbeh. Sú tu hrdina, hrdinka, zlodej, ale príbeh je zborový. Už vychádzajú z módy príbehy v štýle, poďme sa pozrieť, čo títo dvaja dokážu, aby zostali spolu a všetci ostatní sú pozadie. Pozri sa na Sos mi vida, Padre Coraje, 009Central. Rozpovedal sa milostný príbeh, ale popri tom bolo mnoho ďalších príbehov.

V ktorom momente si sa cítil ako Bautista?

V momente, keď sme začali stúpať do hôr v Bariloche, aby sme našli vrchol na nakrúcanie snímok.

Tieto scény boli napísané špeciálne pre teba? (Arana praktizuje extrémne športy. 30.marca 2003 oslávil svoje 31. narodeniny na vrchole Aconcagua) Áno, ale zistili sme, že je to skvelá možnosť, aby ľudia z celého sveta, ktorí kúpia telenovelu, uvideli krásu Patagónie. To isté bolo v Yagovi, a nech som blázon, ak to nie je tak, do Misiones prichádzali ľudia, aby uvideli vodopády Iguazu, lebo sa tam natáčal Yago. Veľmi milujem našu Argentínu a je to úžasné, že mám príležitosť ukázať ju rozprávaním príbehov.

Bolo to ťažké – pre teba nie, lebo ty si zvyknutý – pre zvyšok tímu ísť do hôr?

Nikdy neprestanem ďakovať ľuďom ako sú Indio Iribas, Daniel Amaya s Santiago Barasi a celej horskej službe, ktorá nám tak pomohla. Celý tím bol s nami hore a odviedli skvelú prácu. Snaha bola obrovská a stálo to za to. S teplotami pod nulou a silnými vetrami. Videl som vrtuľník krúžiaci 600 metrov nad vrcholom, ako snímal obrázky s kamerou zavesenou na dverách. Dokonca museli prejsť 8 kilometrov pešo nadol, lebo pre silný vietor nebolo bezpečné letieť. A to po 12 hodinovom natáčaní. Náš fotograf mal 70 rokov a po celý čas bol na nohách. Nazvali sme ho „Cocoon“. Po takýchto udalostiach môžete ísť s tímom kamkoľvek. Dôverujem všetkému potom, čo som zažil v takej extrémnej situácii, ako bola táto.

A ktorá bola najextrémnejšia situácia v tvojom živote?

Je ich mnoho. Zažil som veľa extrémnych ako aj situácií absolútneho šťastia, niektoré som vyhľadával sám, iné si našli mňa, pretože jeden deň života vám môže dať prekvapenie ale aj facku. Ty povieš – Bože, ja s týmto nemôžem nič urobiť, život si robí so mnou čo chce. Vitajte, taký je život, niekedy ťa poláska, inokedy ti dá facku.

Čoho bolo viac?

Ku mne bol život veľmi veľkorysý, pretože zakaždým po veľkých fackách mi dal bozk na ústa. Zvlášť chcem poďakovať mojim rodičom za to, ako ma vychovali a za všetko, čo ma naučili.

Hovorí sa, že v každom z nás žije dieťa, ako žije to tvoje?

Neviem, či vôbec nastane ten moment, keď pocítim, že vo mne žije dospelý...

Aký je prvý obrázok z detstva, na ktorý si spomínaš?

Vychádzam z postieľky a kráčam do izby svojich rodičov, hoci som musel spať vo svojej izbe. Pamätám si otca, ktorý 14 krát vstal, aby ma odprevadil do svojej izby a vysvetlil mi, že sa musím naučiť spať sám a ja som odmietal. Áno, pamätám si to, akoby to bolo teraz. Už som chodil, to znamená, že som mohol mať dva roky. Pamätám si cestu, ktorú som musel prejsť od svojej postieľky do postele rodičov, dekoráciu v dome, knižnicu, kde je teraz zrkadlo. A v tom veku boli tieto 4 metre pre mňa akoby 20 metrov.

Bol to teda tvoj otec, ktorý ťa odprevádzal do postieľky?

Áno. Samozrejme, pretože moja mama bola tehotná. Uvedomuješ si to? Ja si pamätám, ako som sa naučil spávať sám. Pamätám si celú moju rodinu, ktorá mi zatlieskala, keď som im prišiel oznámiť túto novinu, pre mňa tak dôležitú. Mám sloniu pamäť.

Pamätáš si deň, keď sa narodila tvoja sestra?

Áno, mama prišla o piatej s košíkom, položila ho do galérie a všetci sme sa pozreli zblízka. Nemohol som uveriť, moja sestra, aká je? Bolo to ako: poď, pozri, prasiatko.

Žiarlil si?

Nie, ale ostatné spomienky si nechám pre svojich blízkych.

Facundo protestuje, keď sa rozhovor zvádza na jeho rodinu. Jeho rodičia, tri sestry a synovci zaujímajú privilegované miesto v jeho srdci s uzamykateľnou bariérou pre zvedavosť druhých.

Už – už sa staneš otcom, zmenil sa tvoj pohľad na rodinu?

Je príjemné dať rodine hodnoty, ktoré si skutočne zaslúži, pocty a poďakovania hľadiac im priamo do očí. Dobre, mal som tú možnosť poďakovať im za nesmierne dôležité veci. V mojej rodine majú starší veľkú autoritu.

Porozprávajme sa o tvojom každodennom živote. S akou náladou sa ráno zobúdzaš?

S veľmi dobrou náladou. Ak nemám dôvod na znepokojenie.

Káva, čaj, maté?

Veľa maté. Raňajky závisia od mnoho vecí, ale maté vždy.

Mydlo, alebo sprchový gél?

Mydlo.

Telocvičňa?

Áno. Potrebujem to pre dobrý pocit a tiež kvôli postavám, ktoré hrám. V tomto je rozdiel medzi statočným Coraje a malým, nemotorným Rossom Gardiner vo Visitando Mr. Green. Snažím sa budovať charakter aj telo hrdinov. Napríklad Coraje, bol veľmi veľký, ale Bautista, súčasný hrdina, je výraznejší. Baví ma hra s telom v závislosti od postáv. V Cigánke v 1995 roku bol môj hrdina Rudy chorý a ja som schudol 8 kíl a oholil som si hlavu, aby som lepšie rozpovedal jeho príbeh.

Znamená to, že tie tri kilá si zhodil vďaka kombinácii potravín a tréningu?

Súvisí to so zmenami tréningu a konzumáciou množstva sacharidov a bielkovín. Ak potrebuješ získať váhu, ješ viac cestovín (sacharidov), ak potrebuješ schudnúť, ješ mäso, ryby a hydinu (proteíny).

Znamená, že teraz ješ mäso, ryby, hydinu?

Ale bez fanatizmu, ako vidíš, môžem si dovoliť aj pražené. Všetko musíme robiť pre potešenie, lebo sme tu na krátky čas.

Čo ťa vyčerpáva?

Nedostatok princípov.

Obľúbená hudba?

Rôzna, závisí od miesta a času. Keď niekde idem – Rolling Stones, doma pri poháriku Tia Maria s ľadom – Claro de Luna, v aute – Aerosmith.

Čítaš?

Nie.

Pre nedostatok času, alebo koncentrácie?

Na to bude čas, keď nebudem mať dosť fyzických síl na to, čo robím teraz. Potom si sadnem k čítaniu.

Čo robíš, keď nemôžeš spať?

Ja sa nebudím zo sna, ale chodím spať, keď mi končia baterky. Rád chodím spať unavený. Je to úžasné. Je zložité zaspávať, keď ešte nie si unavený, ale musíš ísť spať len preto, že ráno treba skoro vstávať. Baví ma pokúšať sa nezaspať, keď v skutočnosti už spím. Mnohým ľuďom sa stáva, že majú vyčerpávajúci deň, páčilo sa im to, ale zajtra to nezopakujú. Ja sa naopak snažím, aby to tak bolo vždy.

Vyberáš si hudbu, alebo televízor pri zaspávaní?

Nie, všetko vypínam. Snažím sa rozmýšľať o svojich veciach nepozorujúc ako sa mi zatvárajú oči. Pozerám sa na červený laserový ohník vedľa televízora a keď sa začína zdvojovať, vzdám sa...

Máš nočné mory?

Áno.

Opakujú sa?

Nie, vždy sú rôzne. Sú také intenzívne, že hovoria, dobre, už si to urobil, a zmiznú. Ale ak sa nočná mora vráti, je to preto, že si netrpel, takže musíš trpieť a ja budem trpieť ako blázon, aby sa nevrátili.

Veríš v Boha?

Hlboko.

Modlíš sa?

Nie do takej miery, aby Boh povedal: „stačí, viem, viem.“ Nemožno len prosiť, treba aj poďakovať, nemodlím sa iba preto, že sa to má. A tiež nemôžem povedať, že sa s Bohom rozprávam, pretože Boh nehovorí slovami, ale skutkami, preto ho nepočujem, ale vidím. Myslím, že by sme ho v tom mali viac napodobňovať.

Existuje niečo po smrti?

Nepočul som nikoho, kto by ľutoval, že sa narodil. A keď smrť prichádza v pravý čas, v poslednom momente tvoje telo cíti všetko, čo sa s ním deje. Telo ti dáva poznať, kedy chceš piť, jesť, prebúdzaš sa, keď si vyspatý. Keď cítime toto všetko, telo tiež vie, kedy umiera a my sa na to pripravujeme. A nemali by sme sa trápiť, že zomrieme. Smrť, to je úžasný akt života, ako aj narodenie, telo sa pripravuje na smrť a jednoducho zomiera. A keď sa tvoja duša oslobodí, žiadna noc plná strastí sa nezrovná s pohodlím zomrieť v pokoji.

Ako sa pripravuješ na príchod dcérky?

S rovnakou intenzitou, s akou som sa s tebou rozprával a s doposiaľ mne neznámym šťastím, lebo sa so mnou ešte nič také nedialo. Ale nikdy nehovorím o tom, čo príde, iba o tom, čo je. Pretože to, čo príde je zázrak a keď ten zázrak bude v mojich rukách, poviem ti, čo znamená.

Nemôžeš sa dočkať, kedy si ju vezmeš na ruky?

Práve si užívam najdôležitejšie mesiace môjho života. Teším sa z každého dňa. Nemôžeš byť po celý čas prikovaný k tomu, čo sa stane počas šiestich rokov. Užívaj si každý okamih teraz.

Predstavuješ si jej tvár?

Existuje absolútna odpoveď, ale ubezpečujem ťa, že je to natoľko intímne, že sa hanbím o tom rozprávať.

O tom, ako si ju predstavuješ?

Nie, ale je to tak osobné a intímne, že všetko o čo som sa snažil celý život zhasne spolu s tým.

Ale dieťa je požehnanie.

Áno, požehnanie. Do takej miery, že všetky veci, ktoré som skôr prijal ako požehnanie sú teraz proste zanedbateľné. Dnes chápem o niečo lepšie mieru požehnania. Sú malé a veľké požehnania a nikdy som nezažil také obrovské požehnanie. Chcel by som hovoriť o tom, čo som prežil, ale nie o tom, čo bude, alebo o mojich predstavách. Pretože je to tak intímne a citlivé, že si to chcem uchrániť do daného momentu. Okolo tejto aféry je veľa krvilačnosti a ja sa snažím nedeliť sa o to s niekým, lebo nedovolím, aby ju niekto trhal zubami. Je to najrýchlejšie bežiace a zároveň najdlhšie trvajúce obdobie môjho života. V minúte je 60 sekúnd a zdajú sa mi večnosťou ale odrazu letia rýchlosťou svetla. A nebo sa zdá byť vyššie, tráva zelenšia, dýcha sa ti lepšie a názor je hlbší a ja chcem iba intenzívne prežívať tento zázrak.

---

Dítě přichází v jakémkoliv momentu (7 Dias 28.2.2009)

„Sú veci o ktorých je zložité rozprávať a sú veci o ktorých sa rozpráva ľahko. Prisahám, že sa mi urobí hrča v hrdle, keď sa ma na toto pýtajú, ale chápem pravidlá hry, že existuje publikum, ktoré chce vedieť tieto veci a je to skvelé.“

Takto 26. februára, Facundo Arana, držiteľ najmenšieho množstva škandálov a najväčšieho množstva obdivovateľov, súhlasil hovoriť s novinárom časopisu 7 Dias o svojom súkromnom živote a poprvé tak prelomil mlčanie po ťažkom momente, ktorý on a Maria prežili na začiatku februára.

Iba 6 mesiacov po narodení ich prvej dcéry Indie domáci tehotenský test a následne aj krvné testy potvrdili, že bude mať súrodenca. Ich vzájomná radosť ako aj radosť ich príbuzných a priateľov bola taká veľká, že nedokázali počkať ani tri mesiace aby vyrozprávali ich príbeh. Ale stalo sa nečakané. Maria potratila. A to, že správa bola zverejnená skôr ako sa naplnili tri mesiace neznamenalo menšiu bolesť. Rana spojila ešte viac pár, ktorého románik sa začal na začiatku roka 2007. Facundo a Maria zanechali nezávislosť, ktorá vždy charakterizovala ich vzťah a prežívali zármutok dohromady viac ako inokedy.
Vo štvrtok prišiel herec do jednej z filiálok farmaceutickej siete, aby naplnil svoju novú úlohu „Posla Fundaleu pre pomoc životu“. Facundov čin vyvolal rozpaky a v tomto čase zároveň obdiv. Namiesto toho, aby depresívne sedel doma s Mariou a Indiou, rozhodol sa ísť vpred s ešte silnejší, ako inokedy. A je na to veľký dôvod.

„Pomáhal som aj predtým, ako som sa stal otcom, pretože sa mi zdalo, že treba zúžitkovať svoj čas a energiu, aby som ľuďom povedal o tom, čo viem. Teraz, s narodením Indie, mám na to ešte väčší dôvod.“ s úsmevom povedal nádherný herec.

A niet divu. Viditeľne znepokojený pred desiatkami ľudí, ktorí z neho nepúšťali zrak, si Facundo znovu spomenul, prečo využíva svoju popularitu v týchto veciach.

„Toto súvisí s jednou z najvážnejších epizod z môjho vlastného filmu. Obracajúc sa dozadu, stretávam sa so 17 ročným chlapcom, ktorý prosí Fundaleu, aby ho zachránil od obrovského problému. V tom momente bolo pre mňa nepredstaviteľné vidieť seba ako 19 ročného. Byť dnes vedúcim tejto organizácie sa mi zdá ako sen.“
Ale nie všetky sny sa dajú realizovať.
Nedávno Facundo oznámil, že pripravuje projekt - cestovanie na palube svojho vlastného lietadla „mini Hercules“ šíriť svoje myšlienky po celom svete v oblasti prevencie a uskutočniť zbierku na podporu boja proti leukémii.

Uskutočníš let aj napriek kríze?

Vďaka kríze sme sa museli trochu uskromniť, ale cesta je stále v platnosti. Nie je to len veľmi drahý projekt, ale aj veľmi dlhý. Už sa mi to raz stalo, keď som cestoval po Argentíne v roku 2001, ty odchádzaš na mesiac a keď sa vraciaš, už nevieš, v akej krajine sa nachádzaš. Dnes to prežíva celý svet, a keď sa vydáš na cestu okolo sveta, nevieš, s akým svetom sa stretneš.

A čo si myslí Maria o týchto megaprojektoch, podporuje ťa?

Je z toho všetkého nadšená. Tento projekt sa zrodil v čase, keď sme sa už poznali, takže je ich súčasťou. Rovnako v tomto momente bolo pre vás dôležité prekonanie zlej správy.

Akej zlej správy?

Že Maria potratila dieťa...

Nie, dieťa sa nestratilo. Podstata je v tom, že toto dieťa prinesie so sebou toľko dobrých vecí, že musí absolvovať dvojitú cestu. Takže to dieťa príde v každom momente so všetkým, čo tu ponechalo.
Kríza ovplyvnila aj argentínsku televíziu. Preto doteraz ešte Facundo neobdržal tisícky návrhov. Podľa rozprávania jeho známych, herec plánuje vystriedať rok v televízii s rokom v kine a divadle. A tak ako bol v roku 2008 zaujatý natáčaním Ukradnutých životov, v tomto roku blonďák a jeho predstaviteľ Adrián Loureiro zvažujú návrat na scénu po úspešnom predstavení Codicia (Chamtivosť).

„ Mám v úmysle pracovať v divadle, ale zatiaľ zvažujem tento projekt, študujem texty a potom uvidím, či je pravý čas tak urobiť. Zatiaľ to nie je uzavreté. Veríme, že v priebehu dvoch týždňov dáme odpoveď“ povedal bývalý saxofonista v metre.

Maria sa medzitým snaží tiež obnoviť svoj pracovný harmonogram. Podľa jej agenta Leonardo Rud „ona začína pomaly, pretože sa nezotavila zo straty, ale ako všetci, potrebuje pracovať. Je to super pracujúca žena a keď Facundo povedal, že sa pokúsia znova mať deti, zdá sa mi dobré, ak je šťastná.

„Narodenie Indie ma urobilo lepším Facundom“ povedal herec, ktorý sa opiera o svoju rodinu, o svoje projekty a túžbu rozšíriť si rodinu, aby prežili to, čo sa im prihodilo.

---

Sníme o dalším dítěti (Gente)

V posledných dňoch sa herec a modelka opäť objavili pred publikom po neúspešnom 2,5 mesačnom tehotenstve: on (hovoriaci na túto tému) reprezentoval Fundaleu, ona ( ktorá si vybrala mlčanie) otvárala pláž v Tigre. On sa naplno oddal. Vždy sa naplno oddáva. V zlých aj dobrých časoch. Taký je Facundo Arana (36). Facundo Arana, ktorý má rating (sledovanosť) a úspech zakaždým, keď sa rozhodne pripojiť k súperiacej národnej televízii. A tiež je taký Facundo Arana, ktorému život prináša samé prevratné osudy – niekedy radosti, inokedy zármutok – ako hociktorému smrteľníkovi. „Fundaleu, to je príbeh a film z môjho osobného života“ tvrdí herec na prvom poschodí domu Roberta M. Ortiz 1861, po začatí kampane „Pomôž nám v boji proti leukémii“ odpovedajúci v mene Fondu boja proti leukémii (ktorú on predstavuje) spolu s farmaceutmi s jasnou prednosťou, ľudia, ktorí nakúpia produkty v 110 obchodoch firmy...atď (to som už vysvetľovala minule)
„Keď sa dnes pozerám dozadu a spomínam si, čo znamenalo pre mňa obrátiť sa na Fundaleu v čase, keď som to potreboval pre svoje zdravie, nesnívalo sa mi, že po čase môžem stáť na jeho čele.

Si symbolom nádeje alebo príkladom pre život?

Som ten, kto môže povedať, že ak raz za rok objavíš v novinách, môžeš žiť. Každá osoba má príležitosť tomu zabrániť. Treba si to uvedomiť. To nie je to, čo ma odlišuje. Všetci hráme tú istú hru. Chorý potrebuje vedieť, že môže vyzdravieť a zdravý prijímajúc veci časom, sa môže spasiť. Takýmto spôsobom pomáhame celému svetu. Informujeme ľudí, ktorí majú leukémiu, tých, ktorí ju nemajú aj tých, ktorí ju môžu mať. Teraz to už nie je téma smrti. Pokiaľ pravidelne chodíte k lekárovi a robíte analýzy, môžete sa spasiť. Je nás mnoho, ktorí pracujeme v médiách, a pokiaľ môžeme povedať alebo pomôcť v niečom, musíme to urobiť.

Myšlienka cestovať po svete na lietadle je ešte aktuálna?

Áno, ale krízou sa to všetko skomplikovalo. Je to drahý projekt a nevieme s akým svetom sa stretneme po návrate. Kríza – je globálny problém. Chceli sme začať v Kanade a po okolí, ale nevieme, či to bude možné. Ak vyletíme a nepodarí sa nám splniť cieľ, bude to fiasko. Preto čakáme na správny moment.

Čo si o tom myslí Maria?

Teší sa z toho. Keď sme sa zoznámili, taký projekt bol len snom o ktorom sme ustavične rozprávali a ona si to tiež veľmi želala. Podporuje ma vo všetkom, čo robím a plánujem.

Ako sa cítite po strate vášho druhého dieťaťa?

Ona nestratila naše dieťa. Toto dieťa prinášalo so sebou toľko dobrého, že musí urobiť dvojnásobnú cestu. V ktoromkoľvek momente sa vráti. Sú veci, o ktorých sa mi ťažko rozpráva a táto je jedna z nich. Zviera mi to srdce ( alebo má hrču v hrdle – neviem, možno je to výraz, ktorý znamená niečo iné). Nechcem sa dotýkať tejto témy, ale nakoniec to robím. To dobré, čo môžem povedať je , že India (10 mesiacov) nám zmenila život. Dovtedy som bol iba Facundo a teraz som lepší Facundo.

Páčilo by sa ti, keby zdedila ducha solidarity, ktorého pestujete vy?

Isteže, presne tak, ako chcem, aby sme mali všetko ako spoločnosť. Stáva sa to každému. Kým som sa stal otcom som to robil preto, lebo sa mi zdalo, že je to správne – využiť môj čas a energiu v najlepšom momente môjho života, aby som informoval ľudí. Teraz viem, pre koho to robiť.

---

Studio 41 (2004)

Žurnalista mal na toto interview 30 minút, ale Facundovi sa natoľko páčili otázky, ktoré mu novinár dával, že ho predĺžil o 15 minút.


Toto je textový variant rozhovoru, ktorý bol natočený 22.09.2004 pre štúdio 41
F-Facundo N –Novinár (bol to asi moderátor a volal sa Fedor )
F: Padre Coraje už dávajú s veľkým úspechom v Izraeli a Grécku, s veľmi veľkým. Teraz ide telenovela aj veľmi dobre v Argentíne... Ale v Izraeli a Grécku začal ísť s oveľa väčším úspechom ako v Argentíne.
N: Myslel som si, že seriál začal s dvadsiatkou v reitingu...
F: Vystúpil k dvadsiatim bodom,...ale v podstate sa všetko začalo s osemnástimi so zvyšných bodov...
N: To je už dosť...
F: Áno, potom sa znížil a držal sa na úrovni 15,14,16...a začal sa zvyšovať a teraz sa už dlho držíme na 20tke, 21,22,23 atď, sme veľmi radi
N: Na začiatku ti chcem poďakovať za poskytnutý čas..
F: bez problémov
N: Viem, že máš preplnený program
F: Áno, mávam veľmi ťažké dni v súvislosti s natáčaním..aj so záväzkami na rozhovory a podobne. Ale čestne povedané, pre mňa je to viac ako česť – možnosť s vašou pomocou sa stýkať s divákmi Ruska, je to ohromné potešenie.
N: Veľká vďaka.
F: je to viac ako česť
N: Neviem, či som prvý ruský korešpodent, ktorý robí s tebou interview.
F: Nie, už som robil jedno ruské interview, o Yagovi a Divokom Anjelovi, ale tento rok je to prvé, po jedinom spred 2 rokov. Okrem tohto som dostal informáciu o tom, že v Rusku vyšli rozhovory, ktoré som robil v Argentíne, čo sa v podstate javí tak isto, ale takto verím, že sa cez vás priamo stretávam s ruskými divákmi. F: A mám z toho veľkú radosť.
N: veľká vďaka, je to dvojnásobná česť pre mňa
F: Veľká vďaka.
N: Povedz nám, v Rusku sa v podstate všetko začalo telenovelou DA, ktorá u nás prešla dvakrát s ohromným úspechom a sú otázky, ktoré súvisia s tvojou prácou na tejto telenovele. Všetci sa zaujímajú o vaše priateľstvo s Nataliou, lebo duet Facu a Naty pokoril všetkých a samozrejme je o váš vzťah veľký záujem aj dnes. F: Keď beriem do úvahy, že DA sa točil v 1999 roku a odvtedy prešlo už 5 rokov, s Nataliou nám zostal výborný vzťah, jej profesionálne a ľudské vlastnosti – robia je prácu nezabudnuteľnou. Je to človek, do ktorého sa nedá nezaľúbiť...a to nehovorím iba ja, ver mi..ak sa opýtaš hocikoho, kto robil v DA – povie ti to isté. Boli sme veľmi spolčená skupina a rozprávali sme príbeh, v ktorom bolo všetko dráma, komédia ale zakaždým sme sa opierali o obrovskú lásku hrdinov. A pozoruhodné je, že písalo a rozprávalo okolo 150 ľudí – technici, herci, scenáristi, maskéri, kaderníci, kostýmeri – veľmi veľa ľudí sa zúčastnilo natáčania telenovely. A rozprávali sme príbeh, ktorý sa zdal bezvýznamný, ale očividne blízky každému človeku.... preto ho divák každý deň sledoval, veril tomu príbehu a telenovela mala veľký úspech v Rusku, Turecku, Izraeli, Grécku, Latinskej Amerike - podľa mňa to bol prvý príznak toho, že môžeme rozprávať jednu a tú istú históriu a skutočne vidno, že ju prijímajú s rovnakým pochopením.
N: V Rusku mnohí diváci neveria, že seriál, ktorý sa prekladá do televízora, sa môže nachádzať v procese výroby. Že sa každý deň snímajú nové a nové scény. Že je to veľká práca... Mnohí si myslia, že seriál je už hotový a natočený dokonca...Preto sa ťa chcem opýtať: Ako vyzerá tvoj pracovný deň?
F: Na túto otázku ti musím odpovedať po častiach..Robiť telenovelu, ktorá sa natáča a vysiela v tom istom čase –to je dosť ťažké...Napríklad, nedávno, kvôli vzniknutým obličkovým záchvatom som musel stráviť v nemocnici celý týždeň, namiesto predpokladaných dvoch dňoch. A v súvislosti s tým v piatok nemohli odvysielať novú sériu PC a to hrá veľmi dôležitú úlohu, pretože podľa mňa to nie je nič iné, ako podviesť diváka...Beriem do úvahy, že rozprávame príbeh...a význam, ktorý prikladáme tejto práci, pretože je to to, čomu sme zasvätili život – rozprávať príbehy.
N: ..áno, lebo príbeh pokračuje..
F: Preto sú také epizódy, ako táto, ktoré môžu sťažiť natáčanie. V mojom prípade, vstávam o pol siedmej ráno, aby som o trištvrte na osem bol tu, pripravený na natáčanie a snažím sa podľa možností spať čo najviac, natáčacie dni trvajú veľmi dlho.. natáčame bez prestávok do šiestej večer s jednou 45 minútovou prestávkou, potom sa treba zaujímať aj propagáciou telenovely, nedotočenými momentami, zápisom textov hrdinov, ktoré znejú mimo obrazu – a týmto všetkým sa zapodievame prakticky celý deň. A potom musím ísť trénovať, lebo môj nový hrdina nazvaný Coraje musí byť v prekrásnej športovej forme. A končím dosť neskoro. Ale nehľadiac na to zaspávam veľmi spokojný.
N: Pozeráš seriál v televízore? A páči sa ti výsledok tvojej práce. F: Myslím si, že my oceňujeme svoju prácu podľa iných kritérií. Nie iba podľa toho, aby sme posúdili, ako sa vyvíja náš príbeh a podľa toho, aby sme uvideli ako sa podarila...beriem do úvahy, že každá scéna sa môže natáčať v priebehu 40 minút a v konečnom dôsledku môže trvať 1 minútu so strihom a so všetkými vecami, ktoré sa dejú vo výrobe. Niekedy pozerám telenovelu, aby som videl ako bola ozvučená, ako bola zostrihaná ako vyzerala v étery..a ja to neviem do toho momentu, kým sa nezjaví na obrazovke a vidím ju už tak, ako ju vidí celá Argentína.
N: Niekedy?
F: Niekedy pozerám..pozerám, keď chcem vidieť kľúčové momenty.. pretože čas potrebujem na učenie sa textov na nasledujúci deň a tým sa tiež potrebujem zaoberať.
N: Neželal si si niekedy zmeniť niečo, keď si pozeral hotový výsledok? Napríklad, pozeráš a hovoríš, toto by som urobil inak.
F: Áno, niekedy by som niečo zmenil, ale nie preto, že je to urobené zle, ale preto že urobené v momente snímok sa odlišuje od momentu vnímania, keď sedíš doma, so psom, pri kozube a sleduješ ako sa rozvíjajú dejstvá. V tých momentoch sa pozerám a hovorím. Toto som mohol povedať trochu tichšie a toto zakričať hlasnejšie, zabehnúť inak, táto scéna mohla byť rýchlejšia..., ale to neznamená, že ma to po odvysielaní znepokojuje. Okrem toho, po skončení natáčania sa materiál kontroluje redaktormi, producentmi a pozerá ho kanál, následne dokončený výsledok prechádza pred očami mnohých profesionálov, ktorí vedia, čo sa hodí z každej natočenej scény.
N: To je celá fabrika.
F: Áno, áno, je to veľmi pútavé.
N: Hovoriac o príprave na ďalší natáčací deň, zúčastňuje sa v tom procese tvoja snúbenica Isabel, veď je tiež herečka? Číta s tebou rolu?
F: Áno, stalo sa, a skôr som tiež pomáhal ja jej pripravovať sa na úlohu, ale teraz pracujeme naraz v rôznych telenovelách a nehľadiac na to, že ja mám hlavnú úlohu, ona pracuje viac.
N: Viac?!!!! F: Prisahám..ja cez deň točím okolo 18 scén a Isabel, v úlohe soka hlavného hrdinu telenovely Florista, natáča denne 32 scén, takže teraz pracujem dvakrát menej ako ona. Preto aj z domu chodí skôr ako ja a vracia sa neskôr. Pravdu povediac, snažím sa jej pýtať: Chceš, aby som ti niečo pripravil, chceš kávu? Lebo jej prichodí pracovať oveľa skôr ako mne. Natáčajú romantickú komédiu.
N: Áno?
F: všeobecne pracuje viac ako ja
N. my prejdeme na druhú telenovelu
F: prepáčte...(smeje sa) odporúčam vám pozrieť si ju!
N: s potešením
F:odporúčam vám
N: Povedz nám, predtým, ako si dostal úlohu v seriály Canto Rodado, hľadal si prácu v televízii..Odpovedali ti? F: Nie, s televíziou sa mi stala veľmi zaujímavá príhoda. Skúšky seriálu Canto Rodado boli prvými televíznymi skúškami v mojom živote. Boli to veľmi nezvyčajné skúšky, pretože potrebovali hercov, tanečníkov, hudobníkov a spevákov. A okrem toho, Kanál 13 chcel týchto hercov zapojiť aj v iných programoch. Boli to otvorené skúšky, ja som prišiel ako herec – saxofonista a spevák.. jediné čo som netancoval. Všeobecne som prišiel na skúšky, ktoré trvali okolo 2 týždňov a na ktoré prišlo 3500 hudobníkov, hercov, spevákov a postupne nás zostalo 50 ľudí. A v konečnom dôsledku Lito Espinosa – autor môjho hrdinu v telenovele, ( doteraz sa nad tým smejeme, keď sa spolu stretneme)...Hral som vtedy na saxofóne v metre...
N: To už nie je príbeh, to je legenda...
F: Nie, nie ...môžeš si ísť pozrieť tú stanicu – na uliciach Santa Fé a Puerredon, keď odchádzaš po schodoch, je tam dlhá 90 metrová chodba (ulička) a práve v strede tejto chodby som každý deň hral na saxofóne. A autor Canto Rodado, ktorý žil neďaleko tejto stanice a vracal sa z Kanálu 13 domov, vychádzajúc z metra vždy stretával tohto mladíka, so svetlými dlhými vlasmi v kabátiku, v takom, aký máš ty, a rozmýšľal, aké čudné, tento mládenec, taký mladý, hrá tu na saxofóne v metre...A v tom čase ho Kanál 13 prosí napísať príbeh pre mládežnícky program a on sa rozhodol: „Dobre, v strede hrdinov bude ešte jeden, tento mladík, ktorý hrá na saxofóne“ a napísal príbeh. Keď ma uvidel na skúškach, opýtal sa,
- Čo tu robíš, veď ty hráš v metre?
- Ja mu hovorím, áno.
On mne hovorí: Ty si Pomiro, ja mu odpovedám: Nie, ja som Facundo.
- Nie, nie, ty si Pomiro! Hľa on je ty! Ja som si vymyslel toho hrdinu, rozmýšľajúc o tebe.
Bola to jedna z veľkých náhod, keď som sa zjavil v pravom momente na pravom mieste. Pretože, keď by som neprijal účasť na skúškach – videl by som iného herca, ktorý hrá mňa.
N: to je úžasné
F: Áno, dojíma to...tak sa všetko začalo. Divadlom som sa začal zaoberať v 15ich rokoch, v 87 roku, očividne, táto náhoda bola v mojom živote plánovaná..
N: A tak znova teraz pracuješ na Kanále 13...
F: Áno, približne 6 rokov som pracoval v rôznych kanáloch a v 2002 som sa vrátil znovu na Kanál 13 s policajným seriálom Central 099.
N: A vrátim sa k hre na saxofón. Stále v tom pokračuješ?
F: Každý deň.
N: Každý deň!!!
F: Každý deň, každý deň.
N: Spolu so skupinou?
F: Aj v skupine. So skupinou sme opäť začali skúšať. Podstata je v tom, že všetkým hudobníkom v skupine La Caranza sa páči hrať na maličkých miestach.
N: Hrávate niekde?
F: Nie, my skúšame, aby sme mohli zahrať na konci roku. Radi hráme na maličkých miestach a pre malé zoskupenie ľudí, neplánujeme nahrávať Cédečka. Radšej nahrávame naše témy a rozmiestnime ich na Internete – pre všetkých, ktorý ich chcú počuť. V podstate je to veľmi dobrá hudba, ale radi hráme na maličkých miestach pre málo ľudí.
N: Píšeš hudbu?
F: Áno, trošku, ale hlavne verše, lebo ja neviem písať noty, len ich trošku čítam. Preto píšem iba verše a gitarista a vedúci skupiny Cavier Lopez píše hudbu. Niekedy mu nôtim a on počúva a zapisuje. Je veľa hudobníkov, ktorí nevedia čítať hudbu, veľa hudobníkov.
N: Áno, pokiaľ sa nemýlim, Paul McCartney nevie zapísať notami hudbu..
F: Áno, nevie zapísať ani čítať hudbu, ale...hovorí sa tomu intuitívny hudobník
N: áno
F: Áno, ja som trochu intuitívny, ale celkovo hudobník
N: Je možné, že ťa niekedy budeme počuť?
F: Daj Bože! Pre mňa by to bola veľká česť! Je to prekrásna hudba. Pop-rock, Rytm-H-Blues a džez.
N: Keby si v tom momente, v roku 93 neprešiel skúškami v Canto Rodado, bol by z teba teraz profesionálny saxofonista?
F: Akú dobrú otázku si mi položil. Čestne povediac, ja som vždy sníval o tom, že budem saxofonistom, spevákom, hudobníkom, hercom, rozprávať príbehy, byť výtvarníkom...kreslím veľmi dávno...
N: Kreslíš od detstva?
F: Od detstva. Môžem ti tiež povedať, že to je to, čo ma najviac odhaľuje. Pravda teraz už dlho nekreslím. Ale keby sa mi nedarilo v Canto Rodado, kedy sa mi nedarilo v televízii, keď by som nemohol uzavrieť dohodu v televízii, ja by som bol pripravený byť hercom, rozprávajúcim príbehy na námestí, alebo saxofonistom v metre... bol som pripravený...a stále som pripravený.
N: Pracoval si v divadle?
F: Áno, keď pracuješ s rozumom – kariéra herca môže trvať dlho. Podarilo sa mi zúčastniť v inscenácii Chichuitas, čo sa stalo nezabudnuteľnou divadelnou skúškou v mojom živote. Pretože na každé predstavenie prichádzalo po 3500 divákov, 96 predstavení s plným plagátom. Čiže prešlo 96 predstavení, na každom z nich sa zúčastnilo 3500 ľudí, čo je moc. Viac si už nemôžem priať. Ale ako som si zvykol pracovať v televízii natáčajúc iba telenovely, aby som mohol hrať v divadle, musel by som urobiť na rok na 6 mesiacov pauzu, a začať sa zaujímať umením herectva nanovo. Pretože sú to rôzne veci. Hovoriť v televízii a hovoriť zo scény. Ja rozprávam a mám tu mikrofón. Ale keď rozprávam zo scény, to potrebujem, aby ma počul divák, nachádzajúci sa v 20. rade vzdialený 25 metrov. A to znamená, že musím zmeniť formu podania – a na to všetko treba čas. Rád robím všetko dobre.
N: Keď hovoríme o tom, aby sa urobila prestávka. V 2003 si si zobral dovolenku na celý rok, čo sa tiež stalo legendou...
F: Vrchol Aconcagua...
N: Áno, to nie je zábava, je to jeden z najznámejších končiarov spomedzi horolezcov...
F: Podstata je v tom, že je to najvyšší vrch Ameriky a zároveň najvyšší vrch západnej pologule.
N: Ako ťa napadlo vystúpiť na tento vrchol? Bolo to vopred naplánované, alebo myšlienka vznikla spontánne?
F: Ide o to, že som si nechcel brať dovolenku, ale po práci, v priebehu mnohých rokov za sebou bez prestávky, bolo rozumné zastaviť sa. Urobiť si prestávku, aby som popremýšľal nad novými hrdinami, o tom, ako ich zahrám... Cítil som, že po 099 Central zrazu začnem hrať v nasledujúcej telenovele a vystavím sa riziku opakovať sa. A nepáčila sa mi myšlienka o tom, že sa budem opakovať. A vtedy som sa zastavil. Najlepšie sa ukázalo odísť cestovať. Ja by som proste nemohol presedieť a počkať doma, kým prejdú tri, štyri, alebo päť mesiacov. A vtedy som si povedal: Čo keby som cestoval. Rozmýšľal som, že v Argentíne je toľko miest, ktoré nepoznám. Argentína – to je veľmi veľká krajina. Áno, pozri sa komu to hovorím. Ale Argentína, naozaj, je veľká krajina, plná histórie a miest, ktoré ma skutočne zaujímajú. Tak, keď môj džíp bol pripravený, kúpil som si iba neveľký obytný príves, predovšetkým, aby Isabel mala dostatok miesta. Mám rád, keď sa žena cíti pohodlne. Vydali sme sa na cestu a prešli sme 15 tisíc kilometrov
, ktoré sme prekonali počas 6 mesiacov. Tam som videl Aconcaguu...neodolal som. Zatúžil som ju pokoriť.
N: To je dojímavé, na to bolo treba mať odvahu!!!
F: Áno, treba byť odvážnym. A dobre, že som o tom nevedel...
N: Hovorí sa, že je to jeden z vrchov, ktorý má smutný zdvih a skutočne, keď sa na ňu pozeráš, zdá sa, že nebude ťažké pokoriť ju. Nehľadiac na to má na konte veľa zahynutých horolezcov.
F: Áno Má veľmi osobitú históriu. Je to najvyššia hora západnej pologule s južnou stenou, na ktorú výstup, čo sa týka zložitosti, medzi horolezcami vo svete, je na treťom mieste. A jej náročnosť nespočíva iba v technike výstupu, ale aj v jej výške, ktorá je 6962 metrov.
N: Áno...
F: A jej tragický životopis zahŕňa do seba 80 zahynutých horolezcov.
N: Vedel si o tom predtým?
F: Áno, v podstavci hory je cintorín horolezcov. Pravdu povediac na prvý výstup som si vybral príliš ťažký vrch.
N: Zaujímal si sa niekedy predtým horolezectvom?
F: Nie, zobral som si dvoch inštruktorov a začali sme stúpať. Áno.. ale neodporúča sa to robiť bez praxe, pomýlil som sa, priznávam to...
N: No , vďaka Bohu, si s nami...
F: Áno, ale ja som celý čas rozmýšľal a to mi v mnohom pomohlo. Za prvé - som chcel niečo dokázať môjmu kamarátovi, a mne sa to hodilo, za druhé - to bolo venované ešte jednému kamarátovi, a po tretie - po ohromnej hlúposti, ako som raz cez deň pred výstupom sľúbil Isabel, že vystúpim na samý vrch, ja plním všetko, čo jej sľúbim. Celkovo som sa spustil k smrti, skôr ako...
N: Ale z končiara!!!
F: Áno, z vrchu!!! Bolo to veľmi zaujímavé. Ide o to, že ty skutočne cítiš, ako starneš o 10 rokov. Mám urobené fotografie v čase keď sa spúšťame, na ktorých mám tvár doslova dorezanú kvôli silnému vertu a štyridsaťstupňovým mrazom. Pre mestského človeka, ktorý je zvyknutý...Mne sa páči odchádzať za hranice hlavného mesta a toto na mňa urobilo ohromný dojem. Áno...Tak to aj bolo. Ale tiež som si predstavoval obraz, čo sa môže stať, niekedy, v ďalekej budúcnosti, keď budem mať 85 a budem sedieť vo svojom kresle s dlhou bradou a s mojim starým saxofónom...a moji vnuci povedia: „Pozri, deduško skoro nemôžeš chodiť. Áno, ale pozri na túto fotku...On bol tam, na vrchole, na Aconcague!“ Niekedy sa mi páči snívať, rozmýšľať o tom, pokračovať v hre na saxofóne v metre, ktorý bol predtým so mnou a na ňom hrám. Rozumieš?...
N: Ale dnes nemôžeš hrať v metre...
F: Dnes nie – nemôžem, ale metro existuje už dlho a bude existovať dlho...(smeje sa)
N: Rýchlo prijímaš zložité rozhodnutia?
F: Pokladám sa za dobrého človeka, s ktorým môžete počítať v ťažkých chvíľach.
N: Vždy nachádzaš východ?
F: Nie. Nie vždy on existuje. Ale vždy sa trhám preto, aby som bol po boku v ťažkých chvíľach. Okrem toho poznám ľudí, na ktorých sa pozeráš a rozmýšľaš: „Je to dobrý človek, s ktorým môžeš počítať v ťažkej chvíli“ a prisahám, že som mal také momenty. Hovoríme o problémoch, ktoré možno pochopiť, ale sú veci, ktoré sa nedajú pochopiť, sú veci, ktoré nemôžem pochopiť ja.
N: Dlho si rozmýšľal pred tým, ako si prijal úlohu v Coraje?
F: To je veľmi zamotaný príbeh. Lebo robiť historickú telenovelu, s veľmi osobitým námetom, v ktorom ťa preobliekajú za iného človeka a divák o tom vie a robí sa, že ťa z ničoho nepodozrieva – bolo pre mňa veľmi neobyčajné. Mal som už taký návrh v Yagovi, mladík, ktorý vyrastá v džungli pri vodopádoch a prichádza do mesta. Coraje – to bol taký riskantný návrh, ako aj Yago. Som veľmi rád, že som zobral tú úlohu. Pretože dnes, po niekoľkých mesiacoch od začiatku nahrávania, chápem, že som urobil správny krok. Okrem toho výrobný štáb, Polka a Kanál 13 sa rozlišujú svojráznosťou vystavovania výsledkov, do ktorých vkladajú všetko nevyhnutné: scenár, výrobu, inscenáciu, líčenie, príčesky, kostýmy, hercov – je veľmi zaujímavé pracovať s tímom, ktorý berie na seba také riziko. A toto bol risk, keď sa príbeh odohráva v inej epoche, ktorá má svoje osobité maniere rozprávania, ktorý keby nebol rozpracovaný od samého začiatku, nebolo možné by ho zmeniť neskôr. Mohla by to byť kozmická loď alebo Titanic. A keby sme si vybrali Titanic, to sme svojim spôsobom odsúdení na záhubu, to znamená, nebol by spôsob zmeniť príbeh v strede púte. Súčasnú telenovelu môžeme urobiť policajnú, vsunúť do nej komédiu, drámu, ale v historickej novele s takými silnými a významnými osobnosťami, zmeniť príbeh – to znamená urobiť zo seba posmech. Tak čo, alebo hráme a vyhrávame, alebo sa strácame, Ďalšia možnosť neexistuje. A oni vedeli, že niet iného východiska.
N: Okrem Padre Coraje, si mal viac návrhov, z ktorých si si vyberal?
F: Áno, vďaka Bohu. Ale neodvrhol som ich, iba som proste prijal návrh zahrať úlohu Coraje (Odvážny). Druhé návrhy sa tiež javili dobré a veľmi zaujímavé na hereckej úrovni, ale Coraje zjednotil v sebe všetko, kým by som chcel byť v tom momente. Okrem toho sa vo veľkej miere líšil od toho, čo som dovtedy robil.
N: Znamená to, že je to tvoj obľúbený hrdina?
F: Nepovedal by som to tak. Zo všetkých hrdinov si chránim v sebe to, čo sa ma najviac dotklo. No úloha Coraje mala pre mňa väčšiu cenu a zbavila ma sna (túto časť som si trochu domyslela, lebo som to úplne nepochopila).
N: Prečo? Pretože si musel hrať menej seba a viac Coraje?
F: Áno...Po prvé – on sa na mňa úplne nepodobá. Po druhé – žije v dobe, ktorá sa ma nedotkla a nepamätám si ju. A teda som sa musel obrátiť na spomienky mojich babičiek, mojich rodičov, keď oni boli deťmi a snažiť sa nájsť.. vieš čo? Mystiku epochy, mystiku... Mystiku telenovely. Mystiku nemožnosti toho, že môžeš zdvihnúť slúchadlo telefóna a zavolať do Izraela, do Ruska alebo v hociktoré iné mesto. Táto situácia, keď sa s tebou rozprávam a neexistuje mikrofón, telefón alebo kamera, iba ľudia, počúvajúci za dverami. Ty si teraz nemôžeš predstaviť takého špióna, akým bol skôr. Pretože dnes sa môže kamera nachádzať v písacej násade a ty si nemôžeš predstaviť špióna s kamerou takých rozmerov, rozmýšľajúceho o tom ako dopraviť informáciu. Tu je to isté. Tu bolo treba obnoviť túto mystiku: „To, čo hovorím – je pravda:“ Maličké mestečko a veľa vecí, o ktorých som nemal tušenie, mnoho vecí, ktoré som si nevedel predstaviť – všetko toto kládlo veľkú zodpovednosť. A vďaka Bohu, všetko dobre vyšlo. Okrem toho, neviem,
či si mal možnosť pozrieť si Padre Cpraje, ale herci prichádzajúci do zostavy, riskovali hrať svoje úlohy a ak by sa pomýlili – nemali by cestu nazad. Ale koniec koncov oni to urobili a my máme jedinečných hrdinov, ktorých hrajú...
N: Je to veľká herecká rodina...
F: Áno, je to nevyhnutné, strávime spolu veľa času...A máme ešte veľa práce pred sebou. Každý má svoj súkromný život a niekedy bývajú nezhody, ale ty ich musíš riešiť po 10 hodinovom natáčaní telenovely. A niekedy bývajú veľmi vážne situácie v živote, ktoré sa neznášajú, ale treba byť tu a natáčať. Preto sa držíme veľmi zomknuto a pomáhame vo všetkom jeden druhému.
N: Áno, stáva sa, že trávite viac času tu, ako v rodine...
F: Áno..áno..máme taký zmysel, je to dôvera a po toľkých mesiacoch sa nachádzame v takej senzačnej zostave, rozumieme jeden druhému s rovnakého pohľadu. To je naša práca. Rozumieš? Aj Nancy Dupla, Karina Zampini..všetky jedinečne hrajú svoje úlohy. A ver mi, pozývam ťa pozrieť si túto telenovelu aj to, čo ti hovorím, ty uvidíš, že to nie je iba argument na predaj „pozeraj, pozerajte telenovelu, pozrite, čo sa tam odohráva“ Nie, nie, hovorím – Ja Facundo chcem, aby ste uvideli, čo urobila táto skupina hercov, pretože je to skutočne prekrásne. Pracovali všetci – režisér, hudobní a svetelní upravovači, kostýmeri, maskéri – všetko je to skutočne dojímavé.
N: Je to pomerne veľká produkcia.
F: Je to produkcia veľmi..veľmi...veľmi trvalá, veľmi náročná, veľmi dôkladná, nič sa nedá prepásť, nič nemôže nebyť z roku 1952.
N: Vieš, keď som uvidel prvý krát telenovelu, od základu cítiť túto mystiku, hudba, dekorácie, snímky exteriéru...
F: Áno, od začiatku pocituješ silu, energiu.
N: Áno, telenovela ťa skutočne stiahne od hociktorej epizody..od piatej, ôsmej...
F: Sujet a príbeh – sú pútavé. A keď máš dobrý sujet, nezávisle od toho, akí sú herci, ak je zaujímavý príbeh aby si ho rozpovedal – znamená to, že bude zaujímavé si ho pozrieť.
N: Ešte jedna otázka. Počul si o tom, čo sa stalo v Beslane. (neviem, ktorému štátu sa tak hovorí po rusky)?
F: Samozrejme.
N: Čo si o tom myslíš?
F: Nemôžem rozmýšľať, iba trpím. Rozmýšľam, že je to to, o čom nemôžem rozmýšľať. Zdá sa mi, že život jedného človeka, tým viac ak ide o život dieťaťa – nestojí ani za celú krajinu, ani za hociktorú inú časť sveta. To, čo sa prihodilo, to čo sa stalo – to je... Poviem ti to takto. Iba z ľudského pohľadu, ktorý prislúcha všetkým – nemožné pochopiť. A potom, život jedného človeka nestojí za všetku politiku ani za žiaden svetový záujem. Nedokážem to pochopiť...(opakuje niekoľko krát!)
N: Bol si niekedy v Rusku?
F: Nie a nesmierne to ľutujem. Môj otec bol v Rusku mnoho rokov nazad. Rusko je bohaté na históriu. Je to krajina, ktorú by som chcel niekedy navštíviť. Ide o to, že na to, aby si cestoval do Ruska potrebuješ jeden alebo dva mesiace, ak nie viac, pretože je preplnená dejinami. História cárov, druhá svetová vojna...Na to, aby som odcestoval do Ruska, potreboval by som tam zostať žiť na 5 rokov, aby som mohol uveriť tomu, že nakoniec som začal chápať niečo z toho, čo je to ruský človek. Začínajúc s tým, čím bolo Rusko v priebehu celej histórie. Rozumieš? Ale zatiaľ, skutočne, je to pre mňa veľká česť. A ja sa odvážim povedsať za celý náš štáb, že je ohromnou cťou pre nás, porozprávať vám náš príbeh, aby ste ho mohli pretlmočiť...Akí sme my.
N: Je pre mňa veľkou cťou pozvať ťa do Ruska.
F: Je to veľká česť. Nevieš si predstaviť, aké mi to spôsobuje potešenie, z celej duše. Nevieš si predstaviť aké potešenie mi spôsobuje odísť vás navštíviť do Ruska. A viem, že niekedy to urobím, niekedy sa to musí uskutočniť, v každom prípade by som to veľmi chcel.
N: Veľké ďakujem.
F: Nie, ja vám veľmi ďakujem.
N: V jednom z rozhovorov si povedal, že nemáš idol, ale príklady na napodobňovanie. Dovoľ mi povedať, že ty sám si dostatočný príklad na napodobňovanie.
F: Veľká vďaka, veľká vďaka. Pozri, dokonca som sa začervenal...(smeje sa, ukazujúc na svoju tvár)
F: Veľmi ti ďakujem. Dúfam, že si to zaslúžim. Vidíš, život, ak je zasvätený Bohu, je dlhý a my vďačne zbierame skúsenosti zo všetkého, čo sa s nami deje a dôstojne to tlmočíme svojim deťom. Nezávisle od politiky a náboženstva alebo situácií v rôznych krajinách, najdôležitejšie je – musíme ťažiť hodiny zo všetkého, čo sa s nami deje.
Veľká vďaka. A dovoľ mi, prosím ťa, poslať ohromný bozk všetkým, kto nás teraz vidí na obrazovke za to, že veríte príbehu, ktorý vám každý deň rozprávame. Posielam vám veľmi, veľmi veliký bozk!

---

Deset pravidel Muže roku

Leonardo Ivanes 2006

Pokladá seba Facundo Arana za „Muža roka“? Dôstojne alebo sa podľa toho podriaďuje stereotypu? Hovorí o ženách, o sebe, svojich sklonoch a sluchoch, ktoré ho ustavične obklopujú.

- Muž roka?!..., znovu sa pýta Facundo Arana Tagle

- Muž roka, -opakujeme my.

F: Stop. Aj keď mi to povedia, ja sa nepokladám za muža roka. A ak by som niekedy tomu uveril, bol by som ti vďačný, kedy si mi tresol hlavu o stôl. Znamenalo by to, že som sa úplne zmýlil v tom, ako som sa pozeral svoju kariéru a svoj život.

N: Znamená, že to môžeme začať potvrdzovať. Ideme správnou cestou.

F: Potvrdzovať čo? Správnu cestu?

N: To, že ste miláčik roka. Pretože prvé z desiatich zvyčajných pravidiel, ktoré slúžia podobnému úsudku – je akurát toto.

F: O akých pravidlách sa zmieňuješ?

N: 1) Muž roka nikdy seba nepokladá takým. – hovorí prvý bod nášho zoznamu. Priznáme sa, že zoznamu napoly predpojatého a napoly skutočného.

F: (smiech) Ja skutočne nepokladám seba za najlepšieho muža, hoci, keď pracujem, snažím sa robiť to najlepšie ako viem. No pokračujeme.

N: 2) Muž roka má vysokú sledovanosť. Raňajkujete čítajúc čísla IBORE (sociologická služba)?

F: Nikdy. Samozrejme mám záujem aby som dosiahol dobrú sledovanosť, lebo dobrý rating ťa udržiava v étery, a zlý – sníma. Je to vážne. Avšak ja sa dozvedám výsledky v priebehu pracovného dňa, nie v posteli.

N: A čo si o tom myslíte? Mali by ste jasať, keď viete, že stojíte na čele so seriálom „Sos mi vida“, televízny fenomén 2006 roku s 30 bodmi ratingu.

F: Jasajúci a egocentrický – nie. Čísla, to sú okolnosti. Zdá sa mi hanebné, keď niekto môže oslavovať cudzie fiasko. Ja oslavujem cudzie víťazstvá. Bodaj by kanály naplánovali hromadu seriálov. Okrem toho, uprednostňujem kvalitu pred kvantitou. Ak som hrdý na produkt, v ktorom hrám, nie je pre mňa dôležité mať 4 alebo 55 bodov. Bol som hrdý na „Padre Coraje“ nehľadiac na body, som hrdý na SMV, nehľadiac na body.

N: Čo si myslíte, kvôli čomu seriál tak uchvacuje?

F: Mohol by som ti rozprávať o veľkolepom tíme, o krásnom príbehu, ktorý zahŕňa humor, romantiku, drámu a vášeň, o vynikajúcej hereckej zostave. Aj tak by to bolo jedno a bol by som stručný. Ak nájdeš niekoho, kto ti môže dať hodnovernú odpoveď, tak si našiel tajomstvo úspechu. Navyše, ak ho objavíš, prosím ťa, zoznám ma s ním.

N: 3) Muž roka disponuje veľkolepou hrdinkou. Ako sa pošťastilo vám, aby formula znovu pracovala po ôsmych sezónach bez spoločných snímok?

F: Existuje mágia, úžasný humor. Medzi mnou a Nataliou je veľká chémia. Pracujúc spoločne sa cítime pohodlnejšie ako Rikelme a Mackerano (argentínsky futbalisti) v strede poľa. Nehľadiac na to, že niekedy sme rozmýšľali nepracovať spolu v niečom inom a zostať v tých skvelých spomienkach o Divokom anjelovi, návrh bol prekrásny a nedokázali sme mu odolať.

N: Povedzte nám, s akou Nataliou ste sa stretli?

F: Ľahko. S tým istým človekom, ale teraz s nabratými skúsenosťami. Vieme, že programu treba ukázať viac, ako iba svojich hlavných hrdinov. SMV je zamierený na centrálny pár a tiež na iné silné paralelné príbehy.

N: Zábavnejšia je Monita alebo Natalia?

F: Pýtaš sa ma to ako Facunda alebo Martina Kesadu?

N: Pýtam sa vás – Facundo.

F: Uf, ja sa nesmierne zabávam. Natalia, ktorú vidím na Pol-ke každodenne 12 hodín je geniálna. Poznáme jeden druhého naspamäť aj v práci sme si podobní. Na prvý pohľad vieme, čo je to za scénu a na čo sa máme zamerať. Je to magický element našej práce. Okrem toho ťa ubezpečujem, že sme dobrí priatelia.

N: 4) Muž roka obyčajne vyvoláva klebety. Tak keď hovoríme o Oreiro...

F:...nikto sa neosmelil opýtať sa ma na to, čo sa chceš ty...Rozmýšľam, že nemôžem strácať čas na veci bez príčiny. Nestačí im príbeh seriálu, tak ho prenášajú do skutočnosti? Ale tiež nemôžem pokladať klebety za najhoršie v mojej profesii. Nie sú na moje konto. Uprednostňujem odpovedať, že je niečo lepšie. A lepšie v mojej kariére – to sú ľudia, publikum, vedomie, že niekomu rozprávaš príbeh a tento niekto, do tej strany, sa hrá na to, čomu v nej verí.

N:5) Muž roka je žiadaný. Trápia vás na ulici ženské návaly?

F: Áno, a už sa nečervenám. Mám 34. Naopak, bolo by veselé, keby ku mne podišla dievčina a zavolala ma niekde zájsť. Dokonca keď sa prehýbajú, obyčajne to prijímam s humorom.

N: Ako reagujete pred slečnou, ktorá vás chytá za ruku a plánuje nahovoriť vás urobiť nejaké šialenstvo.

F: Profesionálne tajomstvo.

N: Keď sa prechádzate so svojou milou po ulici, obraciate sa, aby ste sa pozreli za dievčaťom, s ktorým ste sa iba stretli?

F: Sú veci, ktoré robíš iba z úcty a veci, ktoré z úcty nerobíš. V láske je všetko cenné, vždy keď neprekračuješ hranicu úcty.

N: Ako dáma zistí, že sa zapáčila Facundovi? Čo vás prezrádza? Potia sa vám ruky? Zakoktávate sa v slovách?

F: Vieš, uprednostním o tom pomlčať. Bez poňatia. Ale ubezpečujem ťa, že keď sa mi niektorá zapáči, pochopí to iba ona.

N: 6) Muž roka si zdokonaľuje svoje telo a svoj vzhľad. Ste posadnutý svojou postavou 1,85?

F: Zabudni. Ja vôbec nie som posadnutý svojim telom, dokonca sa nezaujímam o to, čo jem. Nikdy som sa o to nezaujímal. Už dávno som nestál na váhe. Pravdepodobne vážim okolo 75 kg. Každodenne trénujem v telocvični, ale iba kvôli zdraviu. Samozrejme, ak si to vyžaduje úloha, ako vychudnutý Rocc, ktorého som hral v „Na návšteve Mr.Grina“, kontrolujem sa.

N: Skladujete v svojej chladničke produkty „light“ ( umelo odtučnené, bez cukru)?

F: Ani gram.

N: Používate krémy? Parfémy? Špeciálne šampóny?

F: Používam svoj stály parfém – načo hovoriť značku? A obyčajný šampón. To, čo je normálne. Viac ma zarmucuje, keď sa nepodarí scéna, ako to, či vyskočí nejaký pupáčik na tvári.

N: 7) Muž roka vytvorí tendenciu. Ste fanatik odievania?

F: Jednoznačne – nie. Ja vsádzam na pohodlnosť. Tričká, kraťasy, sandále, au pair (spletané sandále), šiltovky. Moje najväčšie úsilie vzhľadom na odev – je nájsť niečo vo výklade, vojsť dnu a kúpiť. Svoj štýl by som definoval, ako „niet štýlu“ alebo „ospravedlňte, ale čo už je: štýl, osobný štýl“. Čestne povedané, namiesto fanatika odievania sa pokladám za fanatika robiť to, čo sa mi páči.

N: Jasne. Poznáme vašu náklonnosť k rôznym záujmom: surfing, pilotovanie lietadiel, horolezectvo, hra na saxofóne, kreslenie, fotografia. Priznali by ste sa k iným záľubám, vzdialených od práce, ktoré vás lákajú?

F: Osemdesiat, stovky, o ktorých je známe. Niektoré súvisia s moreplavbou (Facundo je prezidentom asociácie Wekeboadr, kúpil rozbitú plachetnicu a oni si ho sami zvolili), neviem, ale ja uprednostňujem zachovať si ich pre seba. Nechcem sa deliť o môj súkromný život.

N: Stane sa, že nám tiež nepoviete o svojom obyčajnom dni?

F: OK. Budík zauvoní o 6:15,6:30. Postavím čajník na oheň, rýchlo si dám sprchu, vypijem niekoľko šálok maté, prezliekam sa, usteliem posteľ, ak som nocoval doma, ak nie, menej prihliadam na poriadok a odchádzam. Prichádzam do štúdia okolo 7:30,7:45. Vraciam sa o 12 v noci. Počúvam hudbu a bodka. Viac podrobností by znamenalo vpád na posvätné teritórium.

N: Muž roka oplýva veľkým podielom narcizmu. Priznávate to? A vedzte, že sa mi znižuje počet splnených pravidiel, ej.

F: Ja viem. (smiech). Existuje vôbec na zemi aspoň nejaký človek bez podielu narcizmu? Ak máš vo svojom dome zrkadlo, máš podiel narcizmu. Ja mám zrkadlo.

N: Predtým, ako niekde idete, dlho sa doňho pozeráte?

F: Iba nevyhnutne.

N: Nájdeme vo vašom domácom interiéry obálky z časopisov alebo vaše fotografie?

F: Obálky – nie. Moje fotky – áno, ale iba v kruhu priateľov.

N: 9) Muž roka pozná zmysel v láske, téma, ktorej ste sa dotkli vyššie. Ste teraz sám?

F: To je osobné.

N: Rozličné nedávne komentáre hovorili o tom, že vaša bývalá milovaná žena v priebehu 10 rokov, opustila miesto, v ktorom ste spolu žili. Je to pravda?

F: To je osobné.

N: 10) ...A posledný bod: Muž roka hovorí o svojom súkromnom živote. Podobne aj tu sa rozchádzate s návodom.

F: Hovoril som ti, že sa nepokladám za muža roka (smeje sa). Sčítaj si výsledok a sám sa v tom utvrdíš. Mňa poznajú pre moju prácu a nie súkromný život. Ak by som chcel, aby sme hovorili o ňom, zaoberal by som sa tým ,aby som ho hral. Nepotrebujem hovoriť o mojom súkromnom živote, aby som mal sledovanosť.

---

Nové Těhotenství je zázrak a požehnání (Caras)

S kým bude India, když začneš pracovat?

Vím že mi bude chybět, ale musíte se naučit organizovat sami sebe. Pomáhá mi „Mimi“ paní, která semnou pracuje už dlouho, a nyní se stará o moji dceru. A samozřejmě je tu také moje matka ona je super babička.

Jak Vás změnilo mateřství?

To vyžaduje obrat, s rozhodnutím stát se matkou musíte pochopit že od tohoto okamžiku se mění priority. Vždycky jsem měla ráda děti, mám 12 synovců a miluju je. Myslím, když se stanete matkou, učíte se překonávat chaos, který se objeví jakmile jste starší. Začínáte chápat, že pouze úsměv Vašeho dítěte ve vás může probudit tak krásné pocity. A první slovo které dcera řekne ve Vás může probudit šílenou lásku.

Jaká jste máma?

Chci být nejlepší máma na světě. I naopak chci, aby moje děti byli společenské, usmívající se na všechny. Ráda si hraji s dcerou, učit jí komunikovat, sledovat její reakce. Miluju chvíle když se India probudí obejmu ji a dám ji první láhev.

Indii hýčkáte nejvíc nebo jsou v domě dvě ženy-královny?

V mém domě jsou všichni členové rodiny hýčkání. Všichni tři jsou obklopeni štěstím, láskou a náklonností.

10. května bude Indii rok, jak budete slavit?

Nemáme žádné plány nic určitého, prostě budeme se těšit se svou rodinou, přáteli a příbuznými. Bude to venku na čerstvém vzduchu a bude tam pobíhat mých 12 synovců (směje se).

Kromě narozenin Indii máte další důvod k oslavě. Jak jsi přijala zprávu že jsi podruhé těhotná?

Jsme naprosto šťastní, i když opatrně čekáme až uplynou 3 měsíce. Tohle nové těhotenství je požehnání, zázrak. Teď jsem ve třetím měsíci, vše probíhá velmi dobře a jsme šťastní.

Nakonec všechno dopadlo tak jak řekl Facundo, „že dítě které jste ztratila před několika měsíci se ¨neztratilo¨ jen udělalo cestu tam a zpět…

Ano, je zpátky. Proto je to zázrak.

Jaké bylo první těhotenství?

Skvělé, jen jsem byla trochu nemocná v prvním týdnu.Ale pak ten pocit byl velmi dobrý, a já pracovala až do šesti měsíců. Hlavní byl požitek ze svého břicha, a cítit spojení s dítětem. Snažila jsem se jíst zdravé potraviny, ale všechno jsem povolila. Neodmítala jsem shodit 13 kg.

Hovoříme-li o vztahu s Facundem přiznala jsi že: Náš svazek, to je výsledek dvou lidí kteří se potřebují navzájem. Takže ty řídíš Vaši lásku?

Bylo to kouzelné setkání dvou duší, mám pocit že jsme se vytvořili pro sebe že on- muž mého života, spolu s ním jsem založila rodinu o které jsem snila. Facu- úžasný otec a partner. Člověk který pomáhá v nouzi. S Facundem jsme šťastní, i když máme požitek z jednoduchých věcí které nás sjednocují. Milujeme každou sekundu, ceníme si objetí a jsme naladění na stejnou vlnu. Magii kterou cítím poblíž milovaného člověka, nejde vysvětlit.

Jaké je vztah Facunda s dcerou?

Facu- Skvělý otec, líbí se mu být poblíž, krmit ji, měnit ji plenky ( on to dělal ještě dřív než já) (směje se), dívat se jak roste, být informován o všem. On není z těch kteří se vrátí z práce a jen se zeptají jaký byl den. Rád je s ní, ne proto protože musí ale on ji prostě miluje. Snil o otcovství, a teď se mu sen splnil. Já jako žena obdivuji jeho vztah s Indií, plný lásky a oddanosti.

Jakou má dcera povahu?

India se nejen vzbudí v dobré náladě, ona je taková celý den. Šťastné, usmívající se dítě. Tak to vždycky bylo! Navenek je podobná na nás na oba, snaží se dělat první kroky ale samozřejmě padá. Myslím že za tři měsíce už bude chodit, jen stále ještě neřekla „mami“ ale nemám strach. Vidím jak ke mně natahuje svoje ruce, a ten pocit lásky mi stačí.

Máte rodinu, o které jste snila, ideální partnera k tomu ještě báječného otce, jste šťastná?

Ano, je to tak jak se cítím. My s Facu máme požitek z rodinného života, všechno nové, každý den se učíme něco. Když máte partnerství a přátelství je všechno snazší a veselejší. Jsem šťastná s mým partnerem, který mi pomáhá takže se cítím nejšťastnější ženou na světě.

Jste žena která věří na věčnou lásku?

Ano, určitě. Věřím že je možné setkat se s mužem, kterého budete milovat zbytek svého života, v tomto ohledu jsem velmi romantická.

A vy jste také z těch co věří na manželství?

Věřím v spřízněnou duši a lásku k životu, ale manželství- nevěsta v šatech to není o čem jsem snila. To nikdy nebyl můj cíl.

Vy by jste se nechtěla vdát za otce svých dětí?

Podepsat papír pro mě není důležité, není zárukou štěstí. Skutečné spojení- to je místo kde chcete být spolu a mít kouzelný každý den.

Existují ještě nějaké nesplněné sny?

Dnes je to můj život, který se stal skutečností a já si přeji aby to tak zůstalo.

---

Jedině China bude mít čest vybrat jména (Pronto 4.6.2009)

Facundo Arana vytiahne mobilný telefón a hrdo ukazuje fotografiu usmievajúcej sa dcérky, ktorá 10. mája dovŕšila 1 rok. Má svetlé vlnité vlásky siahajúce po plecia, tyrkysovo modré oči po ockovi a ružové líčka. Facundo sa veľmi zdráha rozprávať o súkromnom živote, zvlášť keď ide o súhlas s rozhovorom na pôde Fundaleu. Ale aj tak teraz, keď so ženou čakajú dvojičky, neprestáva opakovať, že je najšťastnejším mužom na svete. Pred štyrmi mesiacmi, keď Maria potratila, povedal:“ Toto dieťa prinesie so sebou toľko dobrých vecí, že musí vykonať dvojnásobnú cestu.“ Tieto slová, ktoré sa vtedy mohli zdať iba ako útecha, dnes nadobudli neuveriteľný zmysel.

Znamená to, že mal so sebou priniesť bračeka alebo sestričku?

Myslím, že áno. Nie je to úžasné? Aj ja som bol veľmi príjemne prekvapený touto správou. Vzhľadom k tomu, že sme v rodine ešte dvojičky nemali. Je to Boží zámer. Pretože ak nie, tak čo je to potom? Nemám na to inú odpoveď.

V koľkom mesiaci je Maria?

Je ....tehotná, čaká dvojičky a snažíme sa nehovoriť o tom. Vieš prečo? Pretože o nás často píšu novinári. A my skutočne nechceme aby sa moja a Mariina práca obrátila na toto tehotenstvo. Sme neskutočne šťastní ako rodičia. O niečom som pripravený vám rozprávať ale niečo sa snažím zachovať si iba pre nás, pokiaľ je to možné.

Ale reč je o takých krásnych veciach...

Pravda je taká, že to nechcem rozpaľovať. Predstav si, že sa pripravuje najväčší trik na celom svete, najlepšia vec v mojom živote. A ja čakám a pripravujem sa naň. Keď sa naplní, budem prvý, kto vyjde kričať o tom, ale potom znovu zatvorím dvere. Tak ako sa snažím neukazovať publiku, keď mi je veľmi zle, rovnako si chcem chcem chrániť svoje šťastie. A pravda je, že som najšťastnejší človek na svete.

Cítiš sa dobre v úlohe otca?

Prvé, čo si uvedomíš, keď sa staneš otcom je, že si ním bol odjakživa, narodil si sa pre to. Objavuješ v sebe niečo nové, ale to, čo tam bolo vždy. A to je skvelé.

India už pochopila, že jej mama je znovu tehotná?

Áno, hneď.

Očakáva alebo žiarli?

Nie, je skvelá ako vždy. Práve sa jej naplnil 1 rok a je to Božie stvorenie.

Tvoj otec nemohol prísť na oslavu jej narodenín, lebo bol v nemocnici.

Ale môžem ťa uistiť, že bol najlepší zo všetkých prítomných. Musel sa podrobiť operácii kostnej drene, ale vďaka Bohu je už prepustený a cíti sa dobre.

Tvoja priateľka China Zorrila bola tiež operovaná, hovoril si s ňou?

Áno, hovoril som s ňou. Bolo to skvelé. Povedala mi: „Vzali ma do neba a opäť vrátili sem.“ Veľká žena.

Vieš, že je už pripravená vybrať mená tvojim dvojičkám?

China bude jediná mať tú česť vyberať mená. Navyše som ju požiadal aby boli okúzľujúce. A nie preto, že sa ponúkla, ale preto, že to chcem.

Poďme sa porozprávať o kampani pre Fundaleu.

V skutočnosti je to prvá kampaň, keď sme spolupracovali s lekárňami. A pravda je taká, že mi bolo veľkou cťou. Vždy sme robili solidárne akcie, kde boli pozvané významné a slávne osobnosti, pripravené s peňaženkou. Ale tento raz to boli obyčajní ľudia prichádzajúci do lekárne kúpiť obväz alebo aspirin a darovali 1 peso alebo 50 centavos. A tak centavo k centavu sme vďaka dobrej práci pokladníkov nazbierali 500 000 pesos, ktoré sú pre Fundaleu nevyhnutné.

Ty veľmi veľa pomáhaš, o čom sa málo vie. Čo ťa k tomu motivuje?

Mne sa zdá, že robím to isté, čo všetci, keď idú z práce domov. Ibaže mňa ľudia poznajú. Ale keby som bol iba človekom z ulice, bolo by to rovnaké.

Teraz plánuješ ísť na turné s hrou "Poder se puede" , ktorú napísal Maurício Dayub. Je pravda, že si stanovil podmienku, že každé predstavenie bude mať benefičný účel?

V skutočnosti je to zásada celého štábu, to znamená producentov, ktorí sú zodpovední za všetky náležitosti ohľadom turné, môj zástupca, Fundaleu a iné fondy. Medzi sebou sme si povedali: “Keď už sme sa rozhodli urobiť turné a vynesie nám to dosť peňazí, prečo by sme z nich nedali časť niektorému fondu.“

Máš na mysli ľubovoľný fond mesta, v ktorom budete hrať?

Áno, ale aj Fundaleu, lebo som jeho predstaviteľom. Približne 20 % z ceny lístka pôjde na tieto účely.

Kto hrá spolu s tebou?

Sme iba dvaja. Nicolas Scarpino a ja.

Kedy a kde bude premiéra?

Na začiatku júla na Avellaneda, čo bude jediným miestom v blízkosti Buenos Aires, kde sa predstavenie bude konať. Potom prejdeme po celej krajine. Prečo? Jednoducho tak.

Aký dobrý dôvod!

Chceme urobiť pravý opak toho, čo sa zvyčajne robí. Súvisí to s myšlienkou cestovať po svete ako veľvyslanec Fundaleu, a pretože nebolo možné vykonať cestu kvôli kríze, urobili sme túto malú náhradu. Viac vám vopred nemôžem povedať, ale bude to veľmi dobré.

To je veľmi zvláštny okamih v tvojom živote, však?

Je to neopísateľný neobyčajný moment. Stále mi chodí hlavou slovo neobyčajný. Vždy som sa cítil ako šťastný človek, ale teraz je to smiešne. Som neobyčajne šťastný. Tak veľmi, ako sa mi ani nesnívalo. A necítim sa za to vinným.

---

Jací jsme my, taková je země (Dario Perfil)

Opozdil se, ale zdvořile se omluvil. V malém útulném divadelním baru který se nachází v Palermu, jeden z nejpopulárnějších argentinských galánů, uvolněný a téměř jako přirozený, souhlasil s rozhovorem po improvizovaný oběd. Několik slov, rychlý pohled, vybral místo podle fotografie, rychle vypité maté, později šálek kávy. Facundo Arana je šťastný v práci i v soukromém životě a je to na něm znát. Po čtyřech měsících se on a Maria Susiny stanou rodiči dvojčat,kluků, už mají roční dceru Indiu. „Jsem šťastný, jména ještě nebyli vybrány, ty jim dá matka, až se narodí. Mezitím Facundo a Nicolas Scaripino nacvičují „Poder se puede“ se kterou pojedou na turné po celé zemi, nejenom pobavit ale také pomoct.


Jaký je účel tohoto divadelního představení?

Je to show, ale zároveň je to podnět přinutit lidi abyse zamysleli. Zatímco nemá tahle show žádné spojení s kampaní. Jedna-beletrie, prezentace, a různé výzvy Fundalea o čem si musíme ještě promluvit. Dokonce Archentores (organizace pro ochranu autorských práv) působí jako daňový kolektor, přičemž až 10 pesos z každé prodané vstupenky jde na Fundaleu a dalších fondů

Co budeš dělat ty?

Vláda nařizuje, lékař léčí, právník obhajuje, Instalatér opravuje potrubí, a my budeme vyprávět příběh. Lidé nás znají, a u nás jako u herců je to nesporný vliv. Víme, že země zažívá epidemii chřipky A, ale nepropadejme panice protože k čemu může dojít během několika týdnů.

Arana vysvětluje o turné, které začíná 31. července v Montevideu (Uruguay): „Pokud zítra bude vyhlášena celková karanténa, budeme se jí přísně řídit, tak jako bychom šli na zkoušku. Ať už je to za měsíc, dva, budeme i nadále zkoušet, co bude nutno.

To je velká sázka na pozadí šíření epidemie….

To skutečně stojí za svíčku ale v současné době dochází k tomu, že je neustále třeba všechno sledovat, abychom věděli jestli budeme moci realizovat toto turné.

Jako občané, jsme závislí na tom, že ministr zdravotnictví rozhodne. Jestli povolí, pojedeme samozřejmě na cestu, přičemž všechna bezpečnostní opatření. Přemýšlím že rozdáme ochranné masky před začátkem hry a jiné věci které pomohou lidé chránit. Argentinská asociace divadelních podnikatelů neustále varuje, když zavřete divadla, kolik času budeme pracovat, my jsme na tom závislý- my herci.

Cítíte dopad hospodářské krize na divadle?

Všichni víme, že existuje krize, a to má vliv nejen na divadle, je globální. To však neznamená, že: "Běžte se podívat na Scaripina a Aranu, zaplatíte 200 pesos, a oni vám řeknou, pohádku". To je různé, My chceme aby lidé přišli, a těch 10 pesos z každé prodané vstupenky šlo na charitu.

Myslíte si, že výsledky nových voleb změní zemi?

Jací jsme my, taková je země. Kromě toho, ona je opravdu pružná, co zlomíš, to se rozbije.

Po mnoha hlavních rolí v Tv, už nikdo nepopírá titul galána Facunda Arany. Očaroval publikum svojí uzavřeností, charismem a rolemi jednoduchého hodného hrdiny.

Dnes Arana sází na divadelní představení, a přestože v tomto roce Facu nebude pracovat v Tv…televizi ale „nedodepisuje“, aby zdůvodnil svoje slova, považuje za dobré herce ty kteří jsou dobrými herci: : Carla Peterson, Luciano Castro,Mariano Martinez Arana opakuje pořád jednu větu že „hlavní věc je rozmanitost“ a rizika se musí předpokládat. Když dokončil práci s Carlou přichází Natalia (Oreiro), když dokončí práci s Naty přijde Nancy (Duplaa). Toto jsou herčky na vysoké úrovni.
Nechci nikoho chránit, ale zdá se mi že všechny Tv jsou na stejné úrovni. Chceš se dívat na komedii? Je tu Los Pells. Chceš novelu? Je tu Valientes. Chceš novinky? Je tu TN, stovky miliónů programů, existuje možnost volby pro všechny.

Většina vašich prací vyšlo v „Prime-Time“. Jak jste se dohodli na programu dne?

Podívej já jsem herec, vyprávím příběh, pokud to je brzy ráno- to je jedno pravidlo, pokud to přijde spíš navečer- to už je jiný druh příběhu.

A co preferujete?

Pro mě za mě, prostě v „Prime-Time“ vám dají prestiž. „Prime-Time“ je číslo jedna. Číslo dva- tento program, blížící se večer. Číslo tři- poledne.

Mně můžou uvést na jakýkoliv čas, v prvé řadě jsem herec. Pracoval jsem na hodinu dne a víte co? Lidé na ulicích na mě křičeli Yago. Pracoval jsem v 9 večer, v 7 večer, a potom v 10 večer ve Vidas Robadas- Teď pracuji na představení, které možná představím jednak v divadle Colon, možná u někoho doma u někoho v obývacím pokoji.

Vidas Robads, seriál Telefe o třech lidech, za roli za kterou byl opět nominován na Martin Fierro, to byla jeho poslední práce v Tv.
A i když se domnívá že v tuto chvíli nezíská cenu, Arana je přesvědčen že si zaslouží uznání pouze „za člena telenovely, který stejně nikdy nebude“ vzpomíná na scénu, kdy stál na vrcholu hory a oni natáčeli z vrtulníku.
Po pravdě řekl, dal jsem do projektu hodně,víc než do postavy kterou jsem hrál. Vzhledem k tomu, že příběh byl asi jiný, a vy byste to měli pochopit a říct: "OK je šroub v příběhu“

Herec srovnává Bautistu s jeho druhou rolí v telenovele, která zanechala velké stopy v jeho jméně „ V Padre Coraje příběh zanechal oheň kolem Coraje, lidé by měli poznat skutečné věci.

Kdo si myslíte že získá cenu?

Myslím že, Jorge Marrale a Juan Gil Navarro hrály dvě velké role. Mimochodem buď moje role, přál bych ji všem, Marrale i Gil Navarro, i Adrian Navarro. Myslím že všichni hráli role svých životů. Rovněž představitel Portaluppi, Pato Conterasu, Solite a Virginia Inochenti.

Ti jsou již dlouho známí, ale poprvé se potkali v jednou projektu. Facundo Arana a Nicolas Scarpino spolu hrají v „Poder se puede“, ve hře kde dva přátelé hrají hru zrcadel, kde se tragédie a humor sloučí dohromady.

Co vás přitahuje na tomto projektu?

Scarpino: je to nevysvětlitelné, jak moc to pro mě znamená, natolik to změnilo můj život, ještě jsme s ní nezačali, ale už toho udělala tak moc. Nemám na vybranou, navíc když tomu projektu tak dáváte, tolik lásky.

Arana: Tento příběh nelze vzít a popsat. Hra je založena na muzice, na světě, na textu a na hrdinech. Je to krásný příběh mého života. Úsměvy, vzpomínky, budou vzkříšeni ti kterým je to věnováno, bude koho obejmout, když je po všem. Každému je jasné že to není jen o tom. Hra zve diváka k relaxaci, každý to může pochopit svým způsobem.

Arana mluví o tom co vidí a obdivuje na svém partnerovi, který měl výborné doporučení- pracoval v „Nini“, mládežnickém seriálu, co uvidíte na Telefe, hrál ve filmu s Marii Grazii Cuccinutou a s a Geraldine Chaplin. Ale byl odmítnut protože se nemohl spojit s výkonem. Udělal jsem to co jsem cítil. Já vždycky říkám že v životě má každý dveře, já jich měl několik a tyhle jsou jedny z nejdůležitějších.

Facundo, ty jsi rovněž odmítl?

To všechno on! Tento film ho úplně popletl. Chtěl mě opustit s Cuccinottou, řekl jsem mu: Počkejte, já takhle nemohu. Pokud jste opustili projekt, protože nemáte čas na hru, kterou chcete hrát ? On také odmítl „Nini“ obdivuji je.

---

Vidíš, zázraky se stávají (Clarin)

Facundo je spokojený a je to znát: ale dost výmluv v pátek on a Nicolas Scarpino začali charitativní turné z hrou „Poder se Puede“. Navíc koncem října- začátkem listopadu on a Maria Susiny čakají narození dvojčat. Kromě toho všeho je nominován v kategorii nejlepší herec v „Soulu Drama Festivalu“ pro svou práci v Ukradených životech (Vidas Robadas). „Vzhledem k tomu že život-vášeň-pauza-myšlení jsem na straně čisté vášně. Už jsem měl úchvatnou pauzu (narození jeho dcery) přemýšlel jsem. Teď prožívám překrásné chvíle svého života, kromě toho v jiné situaci by tahle show nevyšla.“

Jak to bylo?

My jsme se s Mauriciem (Dayubem) potkali na ulici. Mám rád jeho styl, požádal jsem ho aby napsal nějakou hru. Mauricio odpověděl že právě teď nemá čas ale promluvil se svým bratrem Raulem, a on řekl že udělá všechno možné. Vše co vidíte na jevišti vyšlo z jeho pera. Nikdy jsem nehrál nic tak krásného.

A Nicolas?

Bez něho bych nenastoupil na tuto hru. Měl obrovský pracovní posudek a tady dělá něco nového. Byli okamžiky kdy jsem si chtěl sednout a podívat se na něj. Měl vynikající návrhy, měl pracovat i s Geraldine Chaplin ale odmítl, raději chtěl hrát v této hře. Jako náš režisér Marcelo Cosentino.

Budete společně pomáhat?

Ano pod dohledem Arhentores (organizace pro ochranu autorských práv) každých 10 pesos z každé vstupenky půjde Fundaleu a na jiné prostředky na boj proti rakovině. Existují důkazy, že v roce 2010 hlavní příčinou úmrtí budou různé formy rakoviny (více než sto). A musíte vzít v úvahu, že 50% případů je vyléčitelných a 40% je možné předejít. To znamená že budeme její součástí, budeme ti co poskytovali rady na toto téma v rozhovorech nebo při prezentaci. Kromě toho jsme si vytvořili stránky, kde zjistíte jaké podáváme informace a možná i z televizních programů. (Myslím) Přemýšlím jaký bude výlet s mými známými na cestě…. To mě fascinuje.

Jak se má India?

Chcete abych mluvil o Indii?

Povídejte

Na druhý den jsem ji koupil dřevěného koně. Už má zeleného nafukovacího koně. Ale tohle- odlišné věci. Jednou viděla hračky, oči se ji rozzářili, objímala je, líbala je. Najednou se chtěla procházet, i když to ještě neumí. Našla Ikeho přitáhla si ho, vzala moji ruku a položila mu ji na hlavu. To je moje dcera. Představuju si že jediné co je ode mě zapotřebí je ji zabezpečit navždy. Všechno ostatní dělá její matka Maria.

Od tebe si taky India něco vezme?

Ano ale i od matky. Vidím to v jejich očích a v hloubce vidím oheň. Já budu dělat to, co dělal můj otec semnou.

Co?

Budu předstírat, že ji zkrotím. A každý den a každou noc se budu modlit aby se nikdy nestala zkrocenou.

Na turné půjdou s tebou?

Já je ukradnu (oči mu svítí) pokud epidemie chřipky bude ustupovat a lékaři to schválí vezmu je s sebou. Teď se z celé duše modlím aby všechno dobře dopadlo.

Před rokem a půl jste nám řekl jak očekáváte svoji první dceru, a teď?

Je to velká rodina! Každý den se učím být otcem. Teprve teď chápu že jsem nevěděl téměř nic ale byl zrod aby bylo otcovství. Realita překonala všechna má očekávání.

V únoru jste ztratil druhé těhotenství a všechny upozornil na to, co jste říkal. Že dítě vykonalo dvojí cestu. A po nějaké době Maria otěhotněla dvojně…

No zázraky se dějí. Pokud lidé opravdu chtějí a potřebují, zázraky se dějí.

Říkal jste že je to útěcha…

To znamená že to stálo za to.Bylo to skvělé kdybych mohl ohradit svůj osobní život natolik jako je to možné. Ale někdy jsou dveře otevřené a to znamená podat ruku. Snažím se dělat opatření.

Mimochodem říkáte, to co je absolutně neveřejné…

Ne a respektuji to. Nebudu respektovat arogantní nájezdy a vulgárnosti. Teď nemám problém procházet se s dcerou po ulici, nikde žádné fotky. Můžou, když to bude domácí fotograf, který je potom bude chtít prodat. Ale já vím že se setkávám s odpovědným redaktorem, který ví že já nemám rád tyhle věci. Snažím se aby se můj osobní život a profesionální život nestřetával. Jinak by bylo velmi obtížné vytvořit rodinu, a to zejména proto, že chci, vypěstovat svým dětem svobodu. A nevím jak dlouho to bude trvat. Možná budu hrát do 70 ale s největší pravděpodobností odejdu ve 45.

Plánuješ?

Líbí se mi hrát na saxofon, muzika, předměstský dům. Velmi mnoho toho je a můj život se skládá z tohoto. Tam musím vypadat, musím vychovávat děti, obecně všechno poskytnout Marie…Vyjít na náměstí z nataženýma rukama, zeptejte se Pepeho (Soriano) jeho papoušek (představení ve kterém hrál) neplánuju vážně, ale mohl by to udělat. Byl jsem schopný opustit hudbu pro hry, kreslení kvůli muzice….všechno najednou selže, jestli já dělám něco, tak po dobu 24 hodin denně, a to i v noci, probouzím se, jindy jsem v klidu, a jindy je to bouřlivé. A tak všechno.

Nominovali Vás na Soul Drama Festival. Co na to říkáte?

Bylo to překvapení, radost. Seriál skončil téměř před rokem ale příběh ještě dává o sobě znát, proniká hlouběji a hlouběji. Všichni moji partneři můžou získat cenu, protože to byl super tým.

Stýská se ti po Tv?

Zkouším po zdánlivé rutině. Kdy každý den natáčíš v různých scénách, ale mám rád tuto nezávislost. V tomto roce budu hrát ve filmu Paula Siera. S Dianou Lamas hrajeme společně s Guadalupe Docampo, a tam bude hudba Changa Spasjuka (virtuózní harmonikář, zpěvák chamane s ukrajinskými kořeny). Tento projekt „fatto in casa“ (nízko rozpočtoví) všichni v něm máme rádi svou profesi. Nadále trvám na tom, že jsou tam příběhy které mají být vyprávěny bez ohledu na to co říkají. To bude v září-říjnu zatím musím přibrzdit kvůli narození našich synů. Otevřu dveře kliniky, a ukážu vám je, ale ne více. Vždycky jsme o tom s Mariou mluvili. Jak budou zdravé, o čem uvažujeme. V USA by nic takového nebylo.

China Zorrila chce aby se Vaše děti jmenovali Juan a Pedro…

To je dobré znamení, že China vybírá jména, je to krásné.

Čas večeře, a potom domů, čeká ho velká rodina.

---

Jsou věci které za to stojí (La Capital)

„Když jsem vyprávěl o tomto projektu Chine (Zorrilla) viděl jsem její názor, řekla: „To je nádhera, to je jeden z těch projektů, kdy se budete ptát sami sebe: Proč to nenapadlo mě?“ Bylo to originální a zároveň tak jednoduché“ Není to jen charitativní projekt, hodně pracujeme a taky za to dostáváme dost peněz. Mám radost když pokaždé jedeme do jiného koutu země, hrajeme hru, a pořádáme tiskové konference, kde trávíme společné chvíle. Jsou věci které za to stojí, zejména v těžkých chvílích světové krize. Snažíme se vyjádřit že medicína jde pořád dopředu, že životní prostředí není v nejlepším stavu, ale rakovina se dá předejít, musíme mluvit hlasitěji než se to za 20 let stane skutečností. Jsem velmi spokojen s rozhodnutím obrátit se na Mauricia (Dayubu, jeden z autorů) o radu na toto téma, který láká Raula, když hrajeme hru která se každým dnem stává preciznější a může být zahrána na dobrém festivalu ale je to čisté, čisté divadlo. Hra proniká do nejhloubějších koutů každého člověka a vy jdete domů s úsměvem na tváři a něhou v srdci, která vás dělá trochu jiným…

Hra v hlavním městě, máte raději turné po celé zemi…

Vyhýbat se jasnému, snadné nebo riziko…? Když to není potřeba, vždycky je to dobré bez ohledu na výsledek kariéry nebo ekonomické úrovni. Nebylo to šílenství bylo to tvůrčí riziko. Právě na tomto principu byla postavena moje kariéra. Hra nás nutí k růstu. Články o zdraví nepřitahují tolik lidí jako naše představení, tak je důležité rozvíjet i toto téma. Všichni, kdo mají možnost podstoupit zdravotní kontroly, ne každý na světě má toto oprávnění, nemůže změnit svět, ale můžeme pomoci.

Rozhodl ses letos odejít z televize?

Každý rok je to složitější kvůli seriálům, ale každý rok jsou tam velké úspěchy, už vím co říct o tom nesmyslném, hlavním, což seriály jsou. Svět čelí krizi a je jasné a finančně nemožné sejmout takovou pásku jako „Padre Coraje“. Producenti stále pokračují ve stávce na příběh, a my bychom měli být vděční že jsou nové tváře, čechrání vosího hnízda. Pohyb ten je vždycky dobrý.

Už víte jaké telenovelové projekty v roce 2010 začnete?

Dostávám výborné nabídky jak od Telefe tak od Kanálu 13. Samozřejmě že dnes z etických důvodů dávám přednost Telefe, ale pokud mi nenabídnou projekt kde se všichni normálně sejdeme začínám přehodnocovat nabídky od Kanálu 13 pokud ani tam mě nic nebude lákat zůstanu u téhle práce protože je geniální.

A co hudba a filmy?

S filmy všechno začne, brzy začne natáčení debutového filmu Paula Siera "El agua del fin del mundo" (Voda na konci světa) strašně se těším až budu hrát s Dianou Lamas a „Gualadupe Docampo“ (to jméno slyšim prvně nevim jak ho napsat). Se kterými jsem ještě neměl štěstí mluvit. Můj hrdina je úzce spojen s dvěma hlavními hrdinkami. Ve filmu hraji na akordeon, s nástrojem mi pomáhá Sergio, už jsem ha něj hrál v metru a to vše pod vedením Changa Cpasyuka který napsal hudbu pro tento film. Samozřejmě ode mě není potřeba taková virtuosnost. Budu hrát zvláštní melodii kterou pro mě speciálně napsal Chango.

Jak spojujete práci s nastávajícími změnami s v osobním životě?

Teď se mi moje realita mění. To je jedna věc, když jsem byl volný, stačila mi prázdná peněženka. Různé věci s rodinou, teď chci pracovat 24 hodin denně, sedm dní v týdnu pokud je to možné. Byl jsem vděčný bohu, když jsem hrál na saxofon v metru, mohl jsem dělat všechno co jsem chtěl a měl jsem práci. Představte si jak jsem mu vděčný teď, podívám se nahoru a říkám „blázníš, dáváš mi to nejlepší“ Vím že prožívám nejlepší roky svého života, nejlepší, nejlepší které mi mohl život a bůh dát. Jsem zdravý a vážím si toho, je mi 38 let a byl jsem schopen si uvědomit a pochopit každý malý krok co jsem udělal. Všechno co jsem kdy udělal. Žiji s vděčností která nejde popsat slovy, jsem prostě vděčný, je třeba poznávat kdy je každý člověk šťastný a pak mám pocit štěstí.

A nové otcovství probouzí nové pocity…

To nemůže projít bez povšimnutí, vždycky jsem přemýšlel jaké to je – být otcem. Existuje toho hodně co se mi dřív stalo ale teď ne. Jak to šlo dřív mimo mě, teď to láká moji pozornost. Nemůžu sedět se založenýma rukama. Bylo by skvělé znát způsob jak objevit lékaře, alespoň, že tak bylo učiněno těm, kteří mají takové možnosti, a neumírají v nevědomosti. Proto teď já použiji svou profesi abych řekl: „Nejsme dokonalé stroje, a životní prostředí není tak čisté jako předtím.

---

Být miláčkem je práce (Diario de Cuyo)

Táto divadelná hra sa podobá solidárnej kampani...

Môžeme hovoriť o situácii na hrane, o chorobe a blízkosti smrti, keď sa človek rozhoduje medzi životom alebo odchodom na iný svet. Hovorí o tom, že v živote každý musí vystúpiť na nejaký vrchol...

V 17 rokoch ti diagnostikovali rakovinu. Je táto divadelná hra zviazaná s niečím súkromným?

Nie, je to všeobecné, niečo ako metafora, pretože všetci máme v živote momenty, kedy musíme prijímať pevné rozhodnutia, ktoré nás navždy zmenia. Hra hovorí o tom, že je dôležité žiť ďalej, ísť vpred a ak niekto rozmýšľa o tom, že viac nemôže, v skutočnosti sa všetko začína.

Kedy si pocítil potrebu spojiť profesiu s pomocou?

Myslím, že keď som pochopil, že mám priestor niečo povedať a tak uprednostňujem hovoriť o veciach, ktoré si ten priestor zaslúžia pred táraním hlúpostí. Rovnako je to s divadlom. Prichádzame s hrou, ktorá zaujme svojou krásou a my využívame príležitosť hovoriť na vážnu tému.

Je nám jasné, že dievčatá sa tu nestretávajú so sexy miláčikom z telenoviel...

Je to tiež hrdina v maske, ako ich rád nazývam, ktorý nemá nič zo mňa. Nie sú to moje gestá, nie som to ja...

Je pre teba ťažké vystúpiť z úlohy hrdinu- miláčika?

Ako miláčik už viem, akým spôsobom k tomu pristupovať a navyše ma to veľmi baví. Vieš? Byť miláčikom to je práca, je to úloha, pátranie a ja v každej telenovele, ktorú robím, nachádzam niečo nové.

Keď už o tom hovoríme, ako sa teraz pozeráš na miláčikov?

Ak máš na mysli Statočných, zdajú sa mi fantastickí, pretože sú to vynikajúci herci a dobrý herec dnes hrá hrdinu – miláčika a zajtra nejakú čudnú tvár a ty tomu uveríš. Sú herci, ktorí hľadajú, nezostávajú v klišé a to je absolútne úctyhodné.

Chýba ti televízia?

Vždy mi chýba, lebo sa tam cítim pohodlne, ale som veľmi spokojný s týmto divadelným projektom.

A prečo teraz nie si v televízii?

Po niečom tak silnom, ako Vidas Robadas sa snažím zachovať trochu, aby som robil iné veci. Snažím sa vždy neopakovať s formátmi, pretože ma to môže nudiť, alebo ešte horšie, môžem sa opakovať sám a to sa mi nepáči.

Navyše môžeš viac času stráviť s rodinou, ktorá sa rozrastá...

Áno, teraz som síce na cestách, ale snažím sa všetok voľný čas zasvätiť im. India je absolútny zázrak a na príchode sú ďalšie dva absolútne zázraky. Byť otcom je niečo neuveriteľné, čo sa nedá s ničím zrovnať, nedá sa to opísať slovami. Je to chvíľa, kedy musíš zavrieť ústa a dovoliť Bohu vyčarovať ti úsmev na tvári.

Máš prekrásnu rodinu, profesiu, ktorú miluješ, veria ti...

Nedá sa byť šťastnejším. Áno, som veľký šťastlivec. A vieš čo? Som hrozne vďačný.

---

Co by Facundo dělal, kdyby byl...

...autom
Bol by som mojim autom. Je spoľahlivé a vždy ma dovezie kam chcem.(smiech)

...pesničkou
Bol by som pesnička SUMMER TIME od Jamesa Joplina. Zbožňujem ju:

...hračkou
Určite by som chcel byť umelohmotným saxofónom.

...filmom
Určite Zero Gravity alebo Dom duchov. Pri nich mi adrenalín stúpa do hlavy.

...zmrzlinou
Čokoládovou!

...stromom
Veľmi ma fascinuje môj citrónovník s malinkými plodmi. Bol by som ním.

...farbou
Sýtomodrou.

...zvieraťom
Asi levom. Je to kráľ zvierat a je vznešený.

...super hrdinom
Určite by som bol SpiderMan. Lietal by som nad krajinou a ničil zlo.

...kreslenou postavičkou
Asi nejakým Simpsonovcom.

...drinkom
Nepijem alkohol. Výnimkou je iba Aunt Maria.

...pocitom
Cez deň adrenalínom a v noci melanchóliou. Oba sú mi veľmi blízke.

...krajinou
Argentínou! Je to najúžasnejšia krajina na svete!

---

Být otcem je nekonečná radost

Po velmi dlouhé době opět slunce svítí nad mraky, Facundo Arana ví že to co je v jeho životě božské, je všechno kolem něj. Ví co prožívá v srdci každé zimy, prožívá vzrušující jaro, a že po každé noci přichází usmívající se svítání. Faktem je že se na něj život usmívá a on je velmi šťastný. Narození Indie a později narození dvojčat Yaca a Mora se zvýšila jeho radost k životu. Jeho děti to je zrcadlo kde se odráží to za které on žije, a oni jsou ti za který je schopen obětovat svůj život. Jak už bylo zmíněno, v otcovství se cítí velmi dobře a neskrývá to. Facundo podle slov libanonského básníka a esejisty Chalida Chirana Chalida který mluvil o dětech: „ Vaše děti nejsou vaše děti, jsou to synové a dcery úzkosti života, který cítí celý život“. Postarám se o svoje děti protože jsou to moje děti, budu je učit respektu ke starším a že je láska potřebná k životu, jak mě to učil můj otec. S Mariou která je skvělá matka, učíme děti znalostmi a modrostmi starců, a zkušeností. My jsme super a šťastná velmi přátelská rodina. Být spolu- to je sen který se stal skutečností. S Mariou se můžeme zbláznit radostí. Gibrán když mluví o své dětství říká: „Chránit moje znalosti, které nepláčou, filozofii která se nesměje, a důstojnost která se přiklání k našim dětem“. „Milujeme naše děti, žijeme pro ně, a jsme připraveni jim dát všechno abychom jim nabídli lepší svět“.

Jak si rozdělit čas aby jste mohli být společně se svými nejbližšími?

V Mar del Plata budeme se Scarpinem od středy do neděle. Místo pobytu tady jsem se rozhodl vrátit do svého domova v Buenos Aires, abych mohl být s Mariou a dětmi. Moje priorita je že Scarpino zůstal v Mar del Plata a zaskočí když bude potřeba Marcelo de Belis.

---

Můj život se změnil na nejkrásnější sen (Luz, březen 2010)

Zdá sa, že nemáš rada cigarety ...

- Nie, aj keď Bradovi (Pitovi), to môžeme odpustiť, že ... (smiech) Ale vážne, nikdy som nemala rada cigarety. A alkohol tiež. Hoci by si niekto mohol dlho myslieť opak, zdalo sa, že som bola zvyknutá na klubový život, ale nič podobné. Som úplne neskazená.

A drogy?

- Trikrát som si pichla heroín ... (smiech) Vlastne sa mi zdá úplne absurdný názor, že v kruhu umelcov ide predovšetkým o tieto veci, brať drogy. Našťastie som sa o to nikdy nezaujímala. Mimochodom, hovorila som s ľuďmi, ktorí "sedeli na ihle" a všetci povedali to isté: "Ak to skúsiš raz, si stratený. Zničí ťa nevinnosť." Boli to ľudia, ktorí vedia, čo hovoria, a oni len potvrdzujú moje presvedčenie: ak nosíš v sebe nedotknutú mágiu, prečo zatvárať oči pred životom a pokúšať sa vidieť to, čo je vlastne podvod? Táto myšlienka je vo mne hlboko zakorenená, povedala by som - navždy.

A stala si sa fanúšikom čerstvého vzduchu ...

- Nie, to je so mnou už od detstva. Aj keď sme vyrástli v Martinez, môj otec často cestoval do krajiny Gualeguay. Som absolútne posadnutá prírodou.

Preto ste sa s Facundom rozhodli žiť v Tigre?

- Áno.

Aká si matka?

- Nie tá, na ktorú sa ukazuje prstom. Vždy som oceňovala slobodu a myslím si, že sa toho pridržiavam aj ako matka. Riadim sa intuíciou a pocitmi, ale to neznamená, že moje deti budú vyrastať v zlej výchove. Pamätám si, keď som prvýkrát otehotnela, môj synovec povedal: "Kiež by som mohol byť tvoj syn, nikdy sa nahneváš!". Potom som sa zamyslela a uvedomila si, že deti s neobmedzenou slobodou chcú tieto obmedzenia.

A aký otec je Facundo?

-Super otec! On sa snaží robiť všetko čo najlepšie a úprimne povedané ... skvelo sa mu to darí! (rozplýva sa v úsmeve). Narodil sa pre to, takže teraz je nielen pekný, ale stal sa báječným otcom.

Ťažko sa zmieruješ s tým, že často nie je doma, ako napríklad, keď cestoval na turné a hral v Mar del Plata?

- Nie, vôbec nie. Od pondelka do štvrtka bol s nami, a na víkend odletel do práce. Pre mňa to bolo plus, pretože sme v štvorici vždy na neho čakali s otvorenou náručou a typickou nedočkavosťou, keď sa stalo niečo nové. Je to neuveriteľné, ale malé deti rastú veľmi rýchlo, a po dvoch alebo troch dňoch videl veľa zmien.

A nebolí to, že deti sú tak šťastné pri jeho návrate, keď ty s nimi tráviš celý týždeň?

- Ach, ty by si bola hrozná matka! (smeje sa) Nie, pretože sú stále naviazané na mňa, aj India, ktorá je tiež stále veľmi malá. Ak sa to v budúcnosti zmení, tým lepšie. Poviem mu: "Facu, postaraj sa o dieťa, dievča chce ísť s tebou." (smeje sa)

O čo sa s ním najviac delíš?

- O rodinu, a to nie je málo. Máme veľkú radosť z nášho spoločného života, páči sa nám čerstvý vzduch, náš dom ... Moja filozofia, myslím, že aj Facu - využiť deň na maximum. Vždy hovorím sebe i druhým: "Aké je využitie skutočnosti, keď ste v zlej nálade? Žiadne. Takže, začni využívať tento jedinečný a neopakovateľný deň."

Čítala si veľa kníh o autoterapii?

- Nie, tak to bolo vždy. Spomínam si, ráno sme išli so svojimi kamarátkami do školy, a len ja som mala dobrú náladu, celú cestu som spievala v autobuse. "Drž hubu, je to neznesiteľné," - boli rozhorčené. (smiech) Tiež mi v mnohom pomohla joga, ktorou som sa zaoberala 20 rokov. Teraz chcem znovu začať s Ashtanga, je intenzívnejší ako Hatha Yoga.

Priznaj sa, Maria, snívala si niekedy, že tvoj život bude taký?

- Nie. Skôr som si predstavovala krásny stôl s hŕbou detí okolo, ale že sa to zrealizuje v tak krátkom čase, ani ja tomu nemôžem uveriť. Život - to je sen, "- povedal Calderón de la Barca. Takže môj život sa stal mojim najkrajším snom a želám si, aby sa nikdy neskončil.

Máš pocit, že vaša rodina s Facundom - potvrdzuje spojenectvo s ním? Na začiatku nikto neveril vo váš vzťah ...

- Budem úprimná: nikdy som sa neobávala po týchto komentároch, prekĺzli okolo mňa. To nie je arogancia, jednoducho dobre viem, kto som, koho mám vedľa seba a necítim potrebu niekomu niečo dokazovať.

Aký je tvoj postoj k týmto špekuláciám?

- Rovnaký, nedotkli sa ma pred tým a nedotýkajú sa ma teraz. Nepozerám sa dozadu, aby som povedala: "Videli ste? To je moja rodina! Nech sa páči, zahryznite sa." Nikdy som nemala záujem o to, čo hovoria druhí. Ľudia vždy niečo klebetia, to je takmer prirodzené, a ja nebudem proti tomu bojovať. Nemôžem a ani nechcem.

Teraz, po uplynutí času, môžeš mi povedať, ako ste sa zoznámili?

- Áno, moja izba bola plná sviečok a fotiek Facunda, a ja som vedela, že sa s ním jedného dňa zoznámim. Ale sa to nedialo, tak som mu ponúkla dva milióny dolárov za to, aby bol so mnou. Áno, zdvojnásobila som sumu "Neslušný návrh"! (smeje sa) ... Stretli sme sa, ako všetci ostatní, na opekačke spoločných priateľov, tam sa všetko začalo. Myslím si, že preletela iskra a to je najdôležitejšie. Sú chvíle, keď sa rozprávaš s priateľkou a pýtaš sa: „Cítila si to, alebo nie?" Ja som to cítila.

A on?

- Viac - menej, jednoducho preto, že videl akú mám dobrú postavu a povedal: "Dobrá, beriem ju. (smeje sa) Myslím, že sme obaja zdieľali tento "magický" pohľad pri stretnutí dvoch ľudí... Ostatne nikdy sa mi netočila hlava od dôležitosti Facunda Arany, myslím, že to pomohlo. Nestrácam hlavu z osôb, pre mňa je dôležitý kontakt s ľuďmi.

Nemáš pocit neistoty vo vzťahu s mužom, ktorého si všetci priali a chceli?

- Nechceli a chcú! V každom prípade, všetko je v poriadku, žijúc s niekým nemôžeš ísť do extrémov, hovoriac: "on je môj" On je Facundo a ak chce byť so mnou, bude, ak nie, tak nebude. Dokonca aj keď sa pokúsiš, nemôžeš muža uväzniť, hoci s ním máš veľa detí. Vzťah dvoch ľudí je niečo oveľa hlbšie a duchovné ako iba príslušnosť.

A ak dotiahneme túto tému do extrému: myslíš, že by si mu mohla odpustiť zradu?

- Dobrá otázka, ale nemám na ňu dobrú odpoveď. (usmieva sa) Myslím, že najprv by som mala byť v tejto situácii, a potom môžem analyzovať. Väčšina mojich priateliek okamžite odpovedá "nikdy". Ale ja nie som si tým istá. Čo je to zrada? Čo je to podvod? Zatiaľ o tom nejdem radšej rozmýšľať.

Prečo sa len zriedka objavujete spoločne, je to vzájomné rozhodnutie?

- Myslím, že to tak jednoducho stalo. Sotva sme sa zoznámili, otehotnela som, a nemohla som chodiť moc von ... Na druhej strane, máme radi naše súkromie. To neznamená, že postavíme múry pred domom, len chceme ohraničiť náš súkromný život.

Ale myslím, že by si chcela ísť s ním do kina alebo do divadla ...

- Áno, mám rada umenie. Nezabudni, že som sa venovala výtvarnému umeniu a jedným z mojich koníčkov je maľovanie. No, všetko má svoj čas. Deti sú veľmi malé.

Budeš pokračovať v kariére modelky, alebo toho necháš?

- Mojou prácou - je televízia, začala som tam, a modeling je len koníček. Neodmietam ju, ale práca moderátorky je pre mňa oveľa zaujímavejšia, je to moja silná stránka.

Myslíš si, že tvoj imidž „sex symbolky“ je minulosťou?

- Nikdy som nemala záujem byť tak považovaná. Chápem, že také sú pravidlá hry a prijímam ich, ale nikdy som nesnívala stať sa sexuálnym dievčaťom. V každom prípade, ak som sa niekomu taká zdala, nemyslím, že by sa to zmenil kvôli materstvu. Dokážem byť sexy mama, však? (smeje sa)

---

Promiňte mi děti ale už musím chodit do práce (Pronto,2010)

S bezpodmínečnou podporou Marie Susiny, zájmy svého manžela převyšují nad své vlastní. Facundo Arana se ctí nese titul posla Fundaleu. Minulý týden představitelé Farmacity předali herci symbolický šek ve výši 648.829 pesos, shromážděných během kampaně „Tvůj vklad – to je naděje na život“ která začala před dvěma měsíci. To je o 30% víc než vloni. Ale on neusnul na vavřínech a teď se opět vzdá času stráveným se svými dětmi - India (2 roky), Yaco a Moro (7 měsíců) – jak už tomu bylo na turné s hrou „Poder se Puede“...teď k zahájení kampaně na dárcovství krve kvůli které objede zemi na motorce…!

Myslím, že jste šťastný z výsledku této kampaně

- Šíleně šťastný. Protože za prvé všechno se dělá s rozumem, za druhé mnoho lidí je ochotno pomoci, vracejí se zpátky z nákupu na dobrou věc. Ale je to také proto, protože hodně pokladníků vysvětlují proč by jste měli darovat peníze na tenhle fond.

Let po celém světě, který se chystáte udělat ve prospěch Fundaleu je zpožděný krizí. Přemýšlíte ještě o tomto nápadu?

-Ve skutečnosti projekt byl zmutován. Za prvé představení se kterým jsme jeli na turné s Nicolasem Scarpinem. A teď to chci ukončit, chci se věnovat tomu co je spojeno s dobrovolném dárcovství krve. Vypravím se na cestu po Argentině na motorce.

Jak to?

-Je to zdravé. Stejně jako abstraktní umění. Já objedu Argentinu a budu hledat materiál pro kampaň

Takový způsob, spojit příjemné z užitečným?

-Přesně tak. Ale tentokrát budu vše natáčet na kameru abych dokončil koncepci: „Ať jste kdekoliv dárcovství krve zachraňuje životy“.

Přemýšlíte že natočíte videoklip?

-Ne, dokumentární film. Vážně já chci natočit celovečerní dokumentární film.

Kdy začnete?

-Odjíždím příští týden (18.května) na Kawa KLX 650.

Mluvíte semnou čínsky?

-Je to motorka značky Kawasaki je překrásná. Obvykle jsou všechny zelené, ale tahle je krvavě krásná.

A ve všech vesnicích chcete jezdit na téhle mašině?

-Přesně tak. Všechno budu natáčet a pak vám to můžu ukázat. Při minulém představení jsme byli v ohromném množství měst kde nikdo divadlo neviděl.Nicméně náš čas byl omezený: Museli jsme dát dohromady výzdobu, odehrát představení a jet. Potom v nás zůstával pocit neúplnosti. A teď jdu na to.

Bez plánu?

-Ano, konkrétní plán bude ze dne na den.

Řekl jste že po „Mundial“se chcete vrátit do TV. Co je s tímto projektem?

-Všechno teče, všechno se mění. Před několika dny sdělili co všechno jsem podepsal, ale není to pravda. Přesně tak když jsem jednal s RGB ohledně seriálu který možná…vyjde na konci roku nebo po „Mundial“ jde o to jak to vyjde. Ale zatím nic konkrétního. Máme skvělé diskuze protože ten projekt je velmi dobrý, ale budeme muset počkat než budeme souhlasit.

Můžete říct, co vám nabídli?

-Když jednám s firmou jako je RGB neznám moc otázek. Víš proč? Protože vím že mě pozvou na natáčení maličkostí. Jestli mě pozvou znamená to že to bude mega-projekt.

Láká tě televize?

-Ano, hodně se mi chce vrátit k rutinní práci. Teď budu muset natáčení kombinovat s úplně jiným rytmem života. Ale i to mě přitahuje, budu se muset všechno naučit organizovat – to je zajímavé.

Necítíte se provinile že musíte opustit rodinu kvůli tolika věcem?

-Tím si projdou všichni otcové, a já taky. Člověk musí pracovat.

Podívejte se, pak vám děti předloží účet.

-A já ho sním. Ano šel jsem do práce, až vyrostou budou tomu rozumět. Jsme různí,jednou nepovíme: „Jaký je otec člověk?Chudý stařík?!“

Jak se mají vaše děti?

-Výborně. Jsou fantastické, zdravé, rostou mílovými kroky každý den mi dělají radost. Ale další den si uvědomuji že je to ještě slabé slovo. Je to pravda. A všichni co mají děti a vycházejí s nimi říkají to samé. Vlastní děti jsou vždycky nejkrásnější na světě.

Teď je před Vámi cesta, měl by jste s nimi trávit každý den žé?

-Pravděpodobně. Ale faktem je že před cestou musím zařídit spoustu věcí. Všechno je nutné udělat, v jaké míře postupovat protože to není taková rovnice, často se všechno naplánuje když jedete na dovolenou. To znamená když si vybere motorka, musíte se podívat jaký typ vyhovuje nejlépe. Aby se zabránilo příliš mnoho elektroniky když se náhle rozpadá silnice. To vše vyžaduje čas.

Máte štěstí že máte ženu která vás podpoří ve všem.

- Ano, teď už chápete? To vše lze provést pouze podle okolností v daný moment.

---

Napriek všetkému (Clarin,20.10 2010)

- Facundo, ako mladý muž, si bol vážne chorý. Pripomína vám príbeh filmu niečo z vašej minulosti?

Facu: Nie, nemyslím si. Uchvátil ma scenár a mám rád náročné projekty. Scenár z rúk Pauly bol nádherný projekt, a v jej očiach bolo zrejmé, že musí byť zrealizovaný. Nebudem dramatizovať to, čo nie je dráma. Nielenže som prežil ťažkú chorobu v 17 rokoch ale v mojom živote sa stalo veľa vecí. Všetci raz zomrieme, ale film nehovorí o smrti. Hovorí o tých, ktorí sú nablízku. O tom, že v určitom okamihu života hodiny tikajú naopak a čas sa začína krátiť. Tento film je - óda na lásku.

- Je to úžasné vidieť vás v úlohe antihrdinu: staromódneho, ponurého, bezcitného ...

Facu: Priali ste si iba toto, konečne sa to stalo (smeje sa). Podstatné je, že to prišlo samo od seba. V divadle som hral Mullera v "Poder se puede" s Nicolasom Skarpino. Bol to netvor. U tohto hrdinu je naopak predhistória, ktorá je zamlčaná, pretože je pre film bezvýznamná. Ale ja som si jeho históriu naštudoval. Akoby bol predtým najveselším človekom na svete. On je - marginálny, ale nie nebezpečný. Jednoducho sa to tak v jeho živote stalo.

- Veľmi veľa sa hovorilo o násilnej sexuálnej scéne ...

Facu: Áno. Scéna, ktorá môže zachrániť životy oboch (Martina a Laury). Je to bod varu pre oboch. Navzájom sa potrebujú.

Paula: Táto scéna ukazuje, ako sa dievča oddá úplne cudziemu „homelesákovi“. Hoci je Martin úplne na dne, dodáva energiu sestrám.

- Paula, vo svojom prvom filme ste dosiahli to, čo mnohých ani nenapdlo: zachránila si Facunda Aranu z pút hrdinu-miláčika. Vymyslela si to ako prekvapenie?

Paula: Nie, on môže hrať čokoľvek, ale pravdepodobne sa ho na to nepýtali. Pre neho to bolo jednoduché a pre mňa tiež.

- V minulosti si bola zvyknutá na divné názory. Čo teraz v tebe vzbudzujú pohľady a názory druhých?

Paula: Teraz sa snažím nemyslieť na tie názory, pretože film bol natočený s takou láskou, že dúfam, že sa dostane k divákovi. História je presvedčivá. Chcela som povedať, čo znamená byť blízko v zložitej situácii, aby ťa to nepoložilo ku dnu. Urobiť všetko najlepšie čo je v tvojej moci, aby si v budúcnosti nič neľutoval. Chcela som hovoriť o situácii na hrane, ktorá odhalí pravú podstatu človeka.

- Chcela si sama hrať aj byť režisérom?

Paula: Áno, ale potom som si uvedomila, že najlepšie je byť na jednej strane kamery. Nezahrala by som to lepšie ako Guadalupe, je to diamant a nie herečka. Neopúšťa kino a na posúdenie toho, aká hodnoverná je tvoja hra, potrebujete pohľad zvonku.

Arana prosí, aby sme sa nedotkli témy smrti Rominy Yan. Smútok v jeho očiach hovorí za všetko. Samozrejme, že sa vyhneme aj otázok o jeho veľkej rodine:

Facu: S mojimi deťmi je všetko v poriadku, vyrastajú bez účasti médií.

- Nebojíš sa škandálov od paparazzov?

Facu: Oni teraz sledujú niečo iné. (smeje sa a dodáva). Ja som počkal, a prišli nové obete. Konečne môžem žiť v mieri.

---

Maria Susiny (Todo Verano)

Partnerka Facunda Aranu, s ktorým má tri deti, o ňom hovorí, že "dokáže premeniť každodenné na niečo iné." Dodáva: "Nie každý má tú schopnosť, aby sa stali magickými aj okamihy, ktoré sa môžu zdať bezvýznamné."
Maria má zvláštneho anjela, ktorý sa odráža v jej úsmeve a energii, ktorú dáva ľuďom, ktorých stretáva. Bola priekopníkom v mužskom svete. Keď ani nepomyslela na futbal, získala miesto na Fox Sports a začala budovať kariéru v médiách. Dnes moderuje program o ekológii na C5N.

Ako ste sa dostala od športu k ekológii?

Od detstva som mala veľký rešpekt k zvieratám, tam sú začiatky. Uvedomila som si, že to musím urobiť a s rešpektom k prírode. Okrem toho, v materstve som chcela menej pracovať a uvedomila som si, že je čas, keď chcem takto pomôcť. Tento cyklus pomáha zvyšovať povedomie a to je veľmi potešujúce. Chcem, aby svet, v ktorom vyrastajú deti neskončil ako vo futuristickom filme. Zmena klímy neslúži iba pre vytváranie filmov, robím štatistiky, uvidíte v televízii to, čo sa stane, keď nebudeme informovaní.
Modelka agentúry Leandro Rud utiekla na tri dni k zelenému pobrežiu aby zostala pripútaná k bráne. Moderovala voľbu Kráľovnej Villa Gesell, a podieľala sa na prehliadkach Pinamar Casino v San Bernardo a na pláži: "Milujem svoju prácu, lebo sa všetko zhrnulo do troch dní tak, aby deti nezostali samé "hovorí.

Ako to robíte, že pri svojej kariére nezanedbávate deti?

Zostali v Buenos Aires s mojou mamou. Hovorím s Indiou cez telefón a pri tých rozhovoroch si dobíjam baterky. Od narodenia som odchádzala len trochu k médiám, sú všetci traja narodení blízko za sebou a veľmi ma potrebujú. Tak preferujem pokojnejší, uvoľnenejší život.

Máte za partnera známu osobnosť, je to jeden z najvyhľadávanejších mužov v krajine. Máte pocit, závisti vo vzduchu?

Nosím všade červené náramky, som čarodejnica (smeje sa). Vôbec nie: ľudia, ktorí ma oslovia sú veľmi milujúci, s dobrými vibráciami a tiež to závisí od toho, čo si v druhom generujete.

Ale nevadí vám, že zakaždým, keď niekam idete vás oslovia?

Nie, nikdy som nemala žiadny problém so ženami. Takisto je zásadou, že nesmiem byť žiarlivá. Čo môžem robiť, keď je vynikajúci? Okrem toho nie je môj, nie je objektom môjho vlastníctva. Sme partneri, dvaja jedinci, ktorí sa milujú. Na druhej strane, odkedy som pracovala pre Fox reprezentovala som mnoho žien, pretože som bola v mužskom svete, a podľa mňa sa to ráta. Čo bolo doteraz neobvyklé.

Ako to robíte, že sa nenudíte v rutinnom živote?

Keď som bola malá videla som kreslený vtip s názvom "Kvetina 7 farieb“, kde ju dievča hľadá po celom svete, a nájde ju v záhrade svojej babičky. To ma veľmi poznačilo. Som spokojná s tým, čo mám: milujem objavenie mágie v každodennom. Jedna z najkrajších vecí, ktorú máme, je predstavivosť detí. Povinnosti, konzumerismus a zodpovednosť spôsobujú to, že sa mágia stráca. Ja to odmietam. Vždy sa prebúdzam s úsmevom.

Facundo súhlasí s vami v tomto poňatí života?

Vidí život takým spôsobom, že ma prekvapuje. Dokáže premeniť každodenné na niečo iné. Nie každý má tú schopnosť, aby sa stali magickými aj okamihy, ktoré sa môžu zdať bezvýznamné. Obdivujem ho.

Aj keď ešte nie sme preč na dovolenke, s výnimkou niektorých útekov do hôr alebo na pláž, nezúfam, pretože v jeho mysli leží nápad, z ktorého sa mi robí husia koža:" Pripravujeme sa, že niekoľko rokov budeme v obytnom aute cestovať po krajine. Musíme počkať, až deti vyrastú, ale projekt je blízko. "


INTÍMNE

Kniha: "Čítam Čas anjela, od Anne Rice."
Filmy: "Dracula de Coppola. Mám rada upírie príbehy. "
Farba: "všetky. Študoval som výtvarné umenie a mám rada svetlé farby, keď sa na ne pozriete, dajú vám energiu. Nasýtené. "
Parfém: "Nech je to hladké, aby pokožka zostala prirodzená, pružná."
Rok 2011: "Som nadšená so svojich detí, ohromená, keď vidím, ako rastú. Nechcem nechať ujsť tieto chvíle. "
Hobby: "Milujem ručnú prácu s hlinou alebo keramikou. Tiež som maľovala, ale nikdy nevystavovala. Doma mám vlastnú galériu. "
Miesto vo svete: "Sú dve: kde som šťastná s mojou rodinou a opustená pláž."
Jedlo: ". Pripravovať ovocné kokteily a šaláty so semienkami"

---

Rozhovor z rádia FM 89

Do jakého období by jste cestoval kdyby jste měl stroj času?

Do té chvíle kdy se Adam chystá kousnout do jablka, řekl bych mu „Co děláš ty hlupáku?“. A když Rivera střílel penaltu, chtěl bych aby se to odrazilo na druhou stranu. Nejsem fanoušek ale s narozením Riveri fanoušek jsem. Samozřejmě měl jsem strach ale následující událost mě naštvala, stydím se za těch 200 idiotů, celý svět se na to díval.

Co vás dokáže rozčílit?

Nedokonalost, neúcta.

S kým by jste si chtěli vypít kávu?

Na to je těžké odpovědět, je těžké vybrat jednoho, potom neusnu budu přemýšlet koho jsem nejmenoval. Všeobecně platí, vybral bych si přátelé z dětství, mládež abychom si promluvili o životě.

Mám rád sport, ve škole jsem výborně skákal do výšky – no ne do výšky, ale ve velkém stylu. Skákal jsem 1.77, nedá se to srovnat s rekordy profesionálních sportovců, ale já jsem byl ještě mladý a měl jsem dobrý styl.

A teď jsem šíleně zamilovaný do horolezectví, jsem jím posedlý, mluvím pořád o Aconcagua. Porovnávat lezení s šachy, musíte pravidelně dýchat a regulovat jídlo a pití.

Co sbíráte?

Mám rád nože, saxofony, mám tři: Na jeden jsem hrál v metru, druhý jsem si koupil když jsem začal pracovat no a potom jsem si ještě koupil soprán.

Máte přezdívku?

Ano, pes. Tak si říkáme navzájem s přáteli. Přišlo to z ničeho nic, prostě jednou přítel Arturo začal všem říkat psi.

---

Lipne na živote

Zatancujeme si?

- Deväť mesiacov po chemoterapii a päť rokov kontroly. Musel som odísť zo školy, vypadali mi vlasy a nechcel som sem ísť.

Ako si reagoval? Vedel si, že sa môžeš vyliečiť?

- Nie. Ak sa pozrieš do encyklopédií v posledných pätnástich rokoch, zistíš, že táto choroba sa nedá vyliečiť. Ale ako vyvíjala medicína, choroba sa stala vyliečiteľná. Zdá sa mi to ako irónia, že ma vyliečil čas, pretože keby som bol chorý pred dvadsiatimi rokmi, umriem.

Myslel si si niekedy, že zomrieš?

- Áno, ale potom som si povedal: "Ja nezomriem." Môj pud sebazáchovy bol naozaj silný a bojoval som až do poslednej chvíle.

Pracoval si počas choroby?

- Pracoval som v dvoch reklamných agentúrach, zatiaľ čo som študoval grafický dizajn. V treťom ročníku som nechal štúdium. Pracoval som v papiernictve, vyhodili ma. Potom som vzal saxofón a išiel hrať do metra.

Prečo?

- Videl som chlapa hrať v Callao a Corrientes a páčil sa mi ten nápad. Bol som trochu smutný a usadil som sa na stanici Pueyrredón linky D. Prvý deň som umieral od hanby. Zakryl som si tvár vlasmi, ktoré som mal už celkom dlhé. Ale neprestal som tam chodiť. Hrával som od šiestej popoludní až do zatvorenia o desiatej večer. Počas desať mesiacov. A nikdy som neotváral oči. Vždy som hral so zatvorenými očami.

Ako si sa dostal k televízii?

- Nemal som prácu, hral som na saxofón v metre. Môj otec umieral od smiechu, ale po pravde, nepáčilo sa mu to. "Ako chceš žiť?" pýtal sa ma. Potom v roku 1993 som išiel na casting na kanáli 13. Urobil som veľa skúšok, až keď ma prvý krát uvidel spisovateľ (Lito Espinosa), nemohol uveriť. "Ale veď som napísal charakter inšpirovaný tebou," povedal. Ukázalo sa, že ten človek ma videl v metre, a prišiel s príbehom o mne. A tak som dostal úlohu.

Film sa volal Canto Rodado. Bol krátky, ale Facundo zostal v televízii. Odtiaľ ho vzali ako herca do stanice Canal 9 natrvalo. Spolupracoval na Alta comedia, Marco El candidato, mal podiely v iných programoch. Potom sa presťahoval do Telefe, kde pracoval v cykle, ktorý viedol Alejandro Doria v roku 1995, Moja mama ma miluje. V tomto roku hral alkoholika v Sueltos, pre Canal 13, ktorý dávali niekoľko mesiacov. A potom sa pripojil k Chiquititas a El Rafa, oba cykly v Telefe.

"Vždy som chcel normálny život, a pokiaľ to nie je nutné, nechcem rozprávať o svojej chorobe."

A čo si urobil, keď si sa dozvedel, že si zdravý?

- Myslím, že som sa opil. Áno .. Vypil som veľa piva. Urobil som si elegantný chlast.

---

Maria Susiny - Jako z pohádky (Viva)

Portrét: Vyzerá výborne, pretože je zdravá a má trénera. Hovorí o Facundovi - otec jej troch detí - bola to láska na prvý pohľad, a neumieram túžbou po sobáši. Okolo ich detí nie sú žiadne intrigy. Ďaleko od časopisov a spoločenských akcií, ich tváre nie sú verejne známe. Ale ona sľúbila, že ich prinesie na rozhovor a tým vzbudila nádej na prvé fotky detí. Na stretnutie meškali. Keď konečne prichádza Maria, počuť krik. Zdá sa, že Moro, sotva vyšiel z auta, sa rozbehol za koňom a babička, ktorá ho chcela chytiť sa potkla o kameň a spadla. Je v poriadku, má hrču na čele a ruke. A vtom sa zjavili maličkí: India, prekrásna, s carré strihom a blond vlasmi, pýtajúca si piť džús „ja sama“ a dvojičky 1rok a 9 mesiacov: Yaco s nebesky modrými očami v náručí mamy a Moro s hnedšími vlasmi držiaci za ruku pestúnku. Všetci traja sa začali hrať na pieskovisku a Maria sa uvoľnila.

- Pozastavíš sa, keď kladieš otázky? Bojíš sa byť nástojčivou alebo to neriešiš?

- Nerada staviam ľudí do situácie, v ktorej nechcú byť. Chcem, aby stretnutia boli zaujímavé. V mojej kariére som sa veľa naučila. Začínala som ako tvár latinskoamerického kanála Music 21, veľa som sa naučila v Teleshow, robila som rozhovory s medzinárodnými hviezdami a komentovala som športy vo Fox sports. A vždy sa mi páčilo všetko za kamerou. Preto chodím na stretnutia výroby.

- Prečo vybrali teba?

- Pretože sa podobám imidžu kanála, ktorý je blízky ľuďom. Svieža, prirodzená žena, ktorá má rodinu a môže chodiť do práce.

- Nie je toho veľa? Muž, tri deti, program. Čo sa deje, keď si kladieš hlavu na vankúš? Hovoríš si: Uf, toľko práce, chcem ujsť...

- (Smiech) Nie, kladiem hlavu na vankúš s úsmevom a otázkou: Ako dlho bude trvať, kým sa deti neprebudia? Koľko si pospia? Našťastie som veľmi trpezlivá a spokojná. Áno, hoci je u nás zhon, máme tri bombóniky a aké roztomilé je vidieť ich hrať sa v trojici. Hrajú sa ako moje mačiatka. Sú božské.

- Plánovali ste narodenie dvojičiek?

- Chceli sme deti v rovnakom veku, ale nemohli sme si predstaviť, že budú dvojičky. Keď som potratila, Facundo mi povedal: Nebuď z toho smutná, on si išiel pre bračeka. A keď sa narodili dvojičky, ja som mu povedala: Waw, ty si nevedel, že si jasnovidec, že máš také schopnosti. Ja som mu uverila a stalo sa, prišli dvaja.

- A teraz tancuješ...

- Áno, toto je iný tanec. Chcela som im venovať čo najviac času a nájsť si prácu na úrovni. Kojila som ich oboch do štyroch mesiacov, čo by si zaslúžilo ocenenie Martin Fierro. Bolo veľmi zábavné kojiť ich oboch naraz. Boli to veľmi dlhé večery s maté, kým som menila plienky jednému a opakovala to s druhým. Ak sa s tým nestotožníš, cítiš sa zle. Ja som sa s tým stotožnila a nebolo mi to na obtiaž.

- Mala si krízu, alebo ťa prepadla popôrodná depresia?

-Nemám prečo klamať, nikdy som sa nemala zle, pretože viem, že niektorým ženám sa to stáva. Ani som nechcela vyhodiť dieťa z okna, obrazne povedané...

- Ako sa žije s deťmi?

- Deti majú svoju rutinu. Nevozím ich všelikade. Dnes je to výnimočná záležitosť. India ide ráno do škôlky, dvojičky nie, to sú ešte moje dietky. Idú na ihrisko v našom rajóne, okrem toho pri dome máme záhradu, majú všetko, aby sa cítili dobre. Ak si urobíš graf, všetko funguje.

- Príde aj štvrtý, alebo sa fabrika zatvorila?

- Zatiaľ nie, ale nič som nezavrela. Nikdy nehovor nikdy. Teraz máme čo robiť.

- Predstavovala si si, že sa staneš tak rýchlo matkou troch detí?

- Nie. Nechytala som na ulici deti, aby som ich pohladkala. Ale vždy som bola veľmi familiárna, robila som pyžamové párty pre synovcov, ale materinský pud sa u mňa prejavoval viac so šteniatkami. Vždy som bola ochrancom zvierat a tiež sa starám o ľudí, ktorí so mnou pracujú.

- Veľmi rýchlo si nabrala fyzickú formu. Ako to robíš?

- Mám trénera a pokiaľ môžem, tri krát do týždňa cvičím. Raz do týždňa chodím do salónu krásy. Veľa sa zaoberám jogou a jem zdravú stravu.

- Je pravda, že si trpela bulímiou?

- Nie, mala som problémy s prijímaním potravy ako každé dospievajúce dievča. Ale nikdy som netrpela bulímiou a nemusela som zájsť do rehabilitačného centra. Je to veľmi vážny problém. Človek musí vedieť využívať svoje telo, treba byť prirodzene sexy pre svoju osobnosť, treba byť opatrní a správne sa stravovať. Ale nebyť ako palička.


Niečo o mne a o tebe

Vyrastala na vidieku. A hoci má aj smutné príhody z detstva, pamätá si, ako odpočívala medzi teliatkami. Zbožňuje čerstvý vzduch, rada jazdí na koni a vie podojiť kravu. Spolu s Facundom rozvíjajú lásku k prírode a sviežemu vzduchu.

- Vaša láska prišla ako blesk? Všetko naraz – románik, deti...

- Pozri, stretávali sme sa päť mesiacov a absolútne sme sa rozhodli pre prvé dieťa. Bolo to ako vo filme: stretol si človeka a všetko bolo jasné. Stretli sme sa a zatúžili byť spolu. Pozreli sme sa jeden na druhého a bola to láska na prvý pohľad, ako v rozprávke.

- Zmenili vaše tri deti vzťah medzi vami?

- Máme momenty osamote, spoločne jeme, a robíme naše úniky. Myslím si, že keď je všetko v poriadku, deti vás spájajú.

- Netúžiš po svadbe. Chcela by si sa vydať? Facundo ťa o to nepožiadal?

- Nie, najskôr by ma musel požiadať a potom budem rozmýšľať. Nikdy som nesnívala o svadbe v bielom, nesnívala som obliecť si šaty. Áno, mala som predstavu o veľkej láske a o rodine.

- Tento problém je vyriešený?

- Po pravde ani nie, ak ma o to požiada, uvidím, čo odpoviem. Podľa mňa láska nestojí na papieri. Rešpektujem ľudí, ktorí to oslavujú. Nikdy som nemala potrebu vydávať sa, aby som povedala: Teraz sme manželia.

- Ako sú rozdelené úlohy? Arana pomáha?

- Teraz začal s nakrúcaním ("Cuando me sonreís", pre Telefé) o siedmej ráno odchádza do práce. Keď je doma, samozrejme pomáha. Ja nie som z tých, ktorí si to vyžadujú. Ak chceš pridaj sa, bude to vynikajúce. Facu je tímový hráč, nerád stojí stranou. Príde a robí. Ak je unavený alebo stráca trpezlivosť, tiež mu na tom nezáleží, popritom Indii menil plienky skôr ako ja. Rád ju kúpal. Je veľmi súčasný otec. Keď mal večerné predstavenia, cez deň sme ju chodili spoločne vyzdvihnúť zo škôlky.

- Predstavujem si mamy kamarátok Indie...

- Sú milujúce...

- Nežiarliš, keď sa naňho pozerajú?

- Nie, zoznámila som sa s Facu, super bombónikom a nebudem teraz hovoriť: Nepozerajte sa! Nie som žiarlivá. Rovnako ako som nikdy nesnívala o manželstve, nebola som žiarlivou ani podozrievavou.

- Hádate sa pre niečo?

- Nehádame sa a to nie je klamstvo, to by bolo hlúpe. Sú ľudia, ktorí hovoria: Ak sa oni nehádajú, niečo nie je v poriadku. Ak sa v niečom nezhodneme, stopneme to skôr. Nemáme radi hádky a necítime sa dobre, keď sa navzájom zle voláme.

- Dobre, ale keď sú deti príliš otravné a stráca sa trpezlivosť, jeden zvyčajne lipne na druhom...

- My nezájdeme do krajností. Facu hovorí, že ja som osoba, s ktorou sa nedá hádať. On má charakter, je čistokrvný.

- Je nekonfliktný, alebo sa to len zdá?

- Nie, on neuťahuje skrutky. Má silný charakter. Ja som pokojnejšia ako on. Nezrážame sa. Odkedy som s ním, som si vo veľa veciach istejšia. Okrem iného je to človek, ktorý nájde mágiu v každodenných veciach.

- Dobre, urobíme fotky s deťmi?

- (Smiech) Nie. Nechceme ich všetkým ukazovať, sú maličkí, prečo by sme ich mali odhaliť. Nie preto, že by sme boli blázni, sme normálni. Je to otázka bezpečnosti, o našom živote tiež všade nerozprávame. Radi si to uchránime pre seba.

---

La Voz (Červenec)

Nikdy som nemal voľno, ale raz som zastavil obraz, v roku 2003, keď som cestoval po krajine. Vezmem si voľno, keď umriem."

- Tvoja postava je typickým hrdinom alebo v ňom nájdeme niečo iné?

-Som spojený so všetkými hrdinskými postavami. Je to ďalší dobrý chlap? Áno, ako 90 percent Argentínčanov, bežný človek, normálny, so svojim utrpením a vznešenosťou, veľmi zahĺbený do svojho vlastného života, nemá žiadnych priateľov a spoločenské vyžitie. Je to dobrý chlap. Nikdy som nemusel urobiť zlú vec. Mohol by to byť dobrý príbeh, ale teraz mám väčšiu túžbu urobiť obyčajného človeka.
Každý sme iný

- Nie si unavený z hrania dobrých postáv, alebo vyhľadávaš takýchto hrdinov?

-Nikdy ma to neomrzí, postavy sú vždy odlišné. Od milionára zo Sos mi vida, mučeníka vo Vidas Robadas, až po múmiu v divadle. Nie je to pád pod úroveň, je to komédia pre celú rodinu, je v nej milostný príbeh, s prvkami americkej komédie.

-Sprisahanie bez reálnych príbehov

-Vôbec nie. To je komédia, ktorá pribudne do zoznamu veľkých fikcií, ktoré teraz letia, ale v inom reťazci. Nie najprestížnejšie ako El hombre de tu vida alebo El puntero, nie je ako nič z toho, čo teraz letí. Jedná sa o komédiu, s formou reči, ktorá nie je aktuálna, nie je obvyklá ani nepočíta minútu po minúte v prospech sledovanosti. Je to príbeh, ktorý sa dá vidieť všade, bez ohľadu na osud.

- Si rovnako milý, ako sa o tebe hovorí?

-Pozrite sa, čo svet zvýrazní, ak je človek dobrý. Myslím, že mám rovnakú povesť dobrého chlapa ako všetci ľudia, s ktorými pracujem, ako môj otec a akú môžete mať aj vy. Uprednostním dobrú povesť pred zlou. A zaručujem ti, že existujú ľudia, ktorí ma nemajú radi, ale som s tým vyrovnaný. Sú ľudia, ktorým sa nepáčim a rozprával som sa s nimi. Tiež ich nemám rád.

Saxofón je súčasťou

- Čo má Gaston z teba?

"Ponúkol mi vziať saxofón pre hrdinu a ja ho milujem, je odjakživa mojim skvelým spoločníkom na cesty. Hrdina to má, občas na ňom hrá, ale nemá blok z Facunda hrajúceho na saxofón. Našou úlohou je veľmi pobaviť a to je výborný východiskový bod.

- Čo podľa teba chce vyjadriť názov?

-Podľa mňa má odzrkadliť kontakt programu s publikom. Jedná sa o program, ktorý vás má rozosmiať, a keď sa to podarí, je to preto, že dobre robíme svoju prácu. Nejde o program na objavenie elektriny alebo vyliečenie nejakej choroby. Nič viac, len vás rozosmiať.

- Bojíte sa o hodnotenie (sledovanosť)? Je to tlak?

-Je to určitá premenná, od ktorej sme závislí všetci, čo robíme v televízii, rovnako ako tí čo robíme v divadle, sme závislí na pokladnici. Navyše knihy sú už napísané a príbeh sa nezmení pod vplyvom sledovanosti. Ak by sme mali možnosť vedieť, že máme zaručenú sledovanosť, bolo by to veľmi nudné.

- Ako sa pracuje s Julietou?

-Chémiu nemôžete objaviť, existuje. Ak máte dva prvky z periodickej tabuľky, ktoré sa navzájom dobre znášajú, budú mať niečo, aby mohli spolu žiť, zoberte si vodu a olej, v akomkoľvek plášti, nedáte ich dohromady. Je príjemným prekvapením, s Julietou sme sa na seba pozreli a nebolo o čom rozmýšľať. Chémia Vďaka Bohu existuje, a pracuje sa nám spolu veľmi dobre. Robili sme aj v 099 Central, ale nemali sme scény, kde mali naše postavy spolu hovoriť. Toto je prvýkrát, čo sa máme pozrieť do očí a uvidíme, čo sa stane, a keď to vzbudzujeme v druhom, teším sa z toho, čo sa stane.

---

Nechci být hercem úzkého kruhu (Clarin)

Teď mám opravdu šťastné období, jsem ohromně šťastný. Teď si vybírám to co chci dělat, vybírám si to co nutí lidi smát se – říká Facundo Arana jehož slova se stávají skutečností. Dva roky nenatáčel pro televizi, a ve středu se vrátil ve 22:00 na kanál Telefe s romanticko komediálním seriálem. Cuando me sonreis (Když se na mě usměješ) spolu s Julietou Diaz. Podle slov Facu „Chtěl jsem hrát v nějakém televizním seriálu a to ne z nudy“. V roce 2008 kdy dokončil seriál Vidas Robadas (mimochodem tento seriál nutí lidi plakat) se Arana vypravil na turné po zemi a všechny vyzíval aby darovali krev s kampaní „Donar Sangre Salva vidas“. To vše vyplynulo v dokumentární film kde vypráví všechny svoje zážitky z La Quiaca do Antarktidy, a z Iguazu na vrchol Aconcagua. A potom přišel Gustavo Yankelevich který mu učinil nabídku kterou nemohl odmítnout…

- V čem se podobá tvoje postava z telenovely Sos mi Vida?

Uvidíte na mě individualitu. Tajemství moc nebude. Nesnažím se být hercem snobem, nechci být hercem pro úzký kruh, nechci se moc radovat. Mám rád svoji babičku která se bude dívat na televizi. Tady tě prosí hrát si se slovy (Do, re, mi, fa…) je tu nutné hrát si se slovy a ne sypat sůl na housle Stradivari, protože tak tomu není…

- Vychází to ve stejnou dobu jako „Un ano para recordar“ který měl špatný rating, není to dodatečné riziko?

Snažím se to nevnímat. To není moje věc. Raiting je jeden z podmínek. U Vidas Robadas který získal všechny uznání, měl 14 bodů (velmi málo). Dnes všichni mluví o „ El elegido“, za dva roky si nikdo nebude pamatovat jaký měl raiting, a za 15 let si nikdo nebude pamatovat co to bylo za seriál. Na naší televizi je plno lidí kteří vedou program ve vzduchu bez ohledu na rating protože jejich příběhy si zaslouží pozornost. Je nutné je poctít potleskem.

- Za vámi bude jako už jednou začínat Pablo Echarri ( El elegido)

Ano, chtěli jsme být na různých kanálech.Mluvili jsme s Pablem jak by bylo jednou dobré dát se dohromady a udělat něco společně.

- Jednalo by se o duet? A vy jste neměl tušení že začíná produkovat seriál?

Musíte mít mnoho vlastností která já nemám. Musíte umět organizovat, musíte mít nervy ze železa (zamyslí se)….Já raději stoupám nahoru.


Arana leze na hory, jezdí na kole, surfuje…a dělá všechny extrémní sporty. Ale také píše povídky, fotí a neustále kreslí. Podle něj bude brzy dělat „sen svého života“ vydávat časopis Fierro, spolu se svým přítelem, malířem Juanem Carlosem Quattordionem. Uvědomil jsem si že jsem mohl kreslit když mi bylo deset let. Potom už jsem se nezastavil. Když jsem měl něco říct svému dědovi, vymyslel jsem příběh. A v něm se odráží všechno co se mi stalo. Malý Facundo není velký ale v dopisech mojí babičky je stále naživu, i to co se semnou tenkrát dělo. Pro fotografie ze společenských akcí má Arana blog na internetu, pro tvorbu s Quattordiom a pro osobní využití (Ve skutečnosti publikuje na svém Twitteru).

- Vy jste velmi aktivní na sociální síti Twitter, máte blog. Nebojíte se že stálý kontakt s lidmi vás zbaví tajemství hvězdy?

Ne, je to skvělý způsob jak se dostat blízko k lidem. Přišli mi dopisy z celého světa, a já ještě neměl příležitost na ně odpovědět. Teprve teď mám místo, a kdo chce může přijít a podívat se jaký tam je štos. Na začátku jsem od svého jména nic nečekal, ale pak jsem se sám sebe ptal: „Komu já dlužím vysvětlení?“ a sundal masku. A to bylo dobré, byl jsem veselý, líbili se mi reakce. To mě inspiruje k pokračování.

To také inspirovalo jeho děti (India 3 roky, dvojčata Yaco a Moro téměř dva roky) a žena která mu je porodila modelka a moderátorka Maria Susiny. O této rodině kterou udělal Faucundo víme málo protože si myslí „Chci abychom byli rodina, a ne akvárium“. Ale někdy odpovídá na to jaké je to být otcem „Jsem nejlepší otec, jakým mohu být. Pokud se oceňuje od jednoho milionu, mám milion protože se snažím starat se za milion.“ Porovnání mě k sobě samému, jsem nejlepší otec na světě. Vzhledem k tomu že je nemožné abych se snažil víc.“

- Co vás rozčílí?

To co nejde napravit, to co mě dokáže rozčílit a pak si uvědomím že to není zas až takový problém. Nemáte možnost napravit to co už se stalo. A nemoct sledovat zdraví mých blízkých.

- To znamená zapomenout přestože si tááák dobrý

Můžu být uvnitř sériový vrah, když takový budu u všech. Ale vybírám si vždycky sám, a pokouším se ze sebe dát to nejlepší. Rukama můžeme člověka zvednout, ale můžeme ho i postrčit. To je světový výběr. Problém je v tom že co je normální zdá se cizí. S tím přišli novináři že jsem dobrý chlap. Ale existuje mnoho herců kteří se zapojují do sociální pomoci, a dělají toho víc než já. Máte – li rozeznatelné tváře, a použijete je pro společné dobro znamená to že jste blbci. Když už se na tebe neobrací pozornost, když už vyprchalo 15 minut slávy, můžeš se podívat zpět a říct si proč si to udělal. Se mnou se to nestane.

---

Založil som si rodinu o akej som vždy sníval (Hola 2011)

4 roky sa delí o život s modelkou Mariou Susisni, ktorá mu darovala deti Indiu (2 roky a 10 mesiacov) a dvojičky Yaco a Moro (1 rok a 5 mesiacov). Teraz očakáva nakrúcanie novej telenovely pre spoločnosť Telefe v produkcii Gustava a Tomasa Yankelevicha. „Pravdu povediac, nekládol som veľa otázok, lebo im dôverujem aj so zavretými očami. Títo producenti sú zárukou, hoci nikto nie je imúnny voči chybám, ja som stále nadšený.“

–Povedz mi pravdu, nezaujíma ťa, kto bude hrať po tvojom boku v novej telenovele?

–V našej krajine máme veľa dobrých hercov. Dokonca aj keď zvážim, koľko teraz beží seriálov a divadelných hier, môžete získať prvotriedne zloženie najtalentovanejších hercov.

- Cítiš ťarchu zodpovednosti, ktorú nesie hlavná úloha?

–Závisí to od momentu, niekedy to sprevádza netrpezlivosť, nervozita, adrenalín...Hlavná úloha je obrovské uznanie, dôvera od producentov a kanála, toto miesto si treba vážiť a rešpektovať. Úlohu ti nedarujú len tak.

–Patríš k hercom, ktorí sú posadnutí hodnotením?

–Pracovať v televízii je ako zúčastniť sa pretekov. Samozrejme sleduješ zástavy a zisťuješ si, ako si dopadol. Aj keď som si všimol, že legendárne programy z rôznych dôvodov nie vždy boli hodnotené, ale natrvalo sa zapísali do histórie. Preto uprednostním prácu na seriály, na ktorý si ľudia spomenú skôr ako na telenovelu s vysokým hodnotením.

–Cítiš konkurenciu spomedzi množstva našich hercov?

–Nevidím to ako súťaž, je tu miesto pre každého. Okrem toho, vďaka Bohu, mám za sebou dlhú cestu, ktorá mi umožňuje žiť v pokoji. Nie som z tých, ktorí sa pozerajú okolo seba, hľadím iba dopredu. Obzerajúc sa do strán riskuješ, že zbadáš, že sa ťa snažia potknúť a to ti uberá energiu. Vo svojej práci je pre mňa prvoradý výkon a koncentrujem sa na cieľ.

–Je to filozofia tvojho života?

–Áno, pretože si myslím, že som si to zaslúžil. Každý deň dokazujem, že som si zaslúžil takýto život a to ma robí veľmi šťastným.

–Facundo, máš povahu človeka, ktorý by s väčším potešením žil v lese ako vo veľkomeste ako je Buenos Aires.

–Áno, a preto stále niekde utekám. Moja profesia a život mi umožňujú kombinovať mesto s lesom, horami, morom... A mám to šťastie, že moja dcéra to zdieľa so mnou. Čo viac môžem chcieť? Určite, keby som robil taxikára, každý večer by som jazdil k brehu rieky.

–Čo ťa viedlo k tomu vystúpiť dva krát na Aconcaguu?

–V roku 2003 to boli osobné dôvody, ale vlani som chcel roztiahnuť plagát „Daruj krv, zachrániš životy“ na najvyššom mieste. A urobil som to! Zdalo sa mi, že to tak bude vyzerať zrozumiteľne.

–A tiež to bolo na počesť zomrelej Romine Yan?

–Na mieste takom nehostinnom ako je toto, kde počas hodín výstupov počuješ len ticho, spolu so mnou boli všetci moji drahí – žijúci tu aj žijúci tam – veľa som o nich rozmýšľal a cítil som ich prítomnosť. S Romi sme sa zbožňovali a zdalo sa mi to krásnym venovaním.

–Kedy sa ponáraš do myšlienok?

–Keď kladiem hlavu na vankúš. Vtedy chápem, že som veľmi šťastný človek, lebo môžem žiť tak, ako sa mi páči. Žijem tak, ako chcem a s kým chcem. Môžem sám nadstaviť plece a cítim, že sa môžem oprieť o svojich blízkych, keď to potrebujem. Mám tri od prírody šťastné deti, vidím to každodenne ich očami a jediné, čo môžem, je byť vďačný. Treba sa učiť a vedieť ďakovať.

–Prispievať, byť solidárny, to sa dá tiež naučiť?

–Ak nie si ľahostajný, vždy môžeš v niečom pomôcť a nič to nestojí. Vďaka mojej profesii sa môžem obrátiť na ľudí a mnohí sa otočia vypočuť si, čo hovorím. Keby som nevyužil túto príležitosť, nikdy by som si to neodpustil.

–Prečo je u teba na prvom mieste darcovstvo krvi?

–V podstate neviem, či na prvom mieste, práve sa tým zaoberám. Ako je to možné, že v našej krajine je menej ako 10 % dobrovoľných darcov krvi, keď argentínsky doktor Luis Agote prvý na svete realizoval transfúziu krvi. Mali by sme byť na to hrdí. Mali by sme vedieť, že darujúc krv sa stávame hrdinami o ktorých sme snívali v detstve. Večer, po darovaní krvi, keď sa budeš ukladať k spánku, pocítiš, že si niekomu zachránil život. A Boh to vidí.

–Si veľmi veriaci človek?

–Ak by som neveril v Boha, bol by som blázon. Verím v Boha, lebo vidím. Pretože prvé, čo som urobil, keď sa mi narodilo každé z mojich detí, zdvihol som ich a ukázal ich jemu ako poďakovanie za tento zázrak života.

–Ako si sa cítil pri pôrode?

–Bol to rozhodujúci moment, magický, skutočný, špeciálny a veľmi intímny. Márne sa pokúšaš hľadať slová, aby si opísal takéto momenty, pretože vždy zaostávajú. Sú to čisté emócie.

–Sníval si o vlastnej rodine?

–Vždy. Vyrastal som v úžasnej rodine, s tromi sestrami a viem, čo to znamená. Moji rodičia sú veľa rokov spolu. Hlavné je vybrať si a potom si užívať rodinného života v dobrom aj v zlom.

–Čo v tebe zmenilo otcovstvo?

–Všetko, všetko...Otcovstvo ťa robí lepším, núti ťa, motivuje, vieš pre koho a pre čo sa obetuješ. Byť hlavou rodiny je krásne.

–Hovoria ti tvoje deti “papá”?

–Doma sa dejú nepredstaviteľné veci. Všetci mi hovoria “papá”. Mám rodinu, ktorá mi napĺňa dušu.

–A aký si otec?

–Robím, čo môžem. Vďaka Bohu, svet sa zmenil a ja sa cítim veľmi pohodlne v rodine, kde nie sú exkluzívne role otca ani matky. U nás doma ten, kto prvý zacítil pach špinavej plienky, ten ju vymenil. A tiež je ľahké byť otcom, keď máte po boku takú matku, ako je Maria.

–Čím si ťa získala?

–V Marii je všetko, o čom by snívala hociktorá žena a narodila sa tak prirodzene. Je super mama, vlčica, levica, sučka, je všetkým! Stretol som sa s niekým neuveriteľným, koho nemôžeš nechať ujsť. Schmatol som ju, chytil ju a vzal stavať svoje hniezdo.

–Máš v pláne sa oženiť?

–[Rozmýšľa] Ja už som ako ženatý muž, počnúc zodpovednosťou aj záväzkom. Nemá zmysel hovoriť o manželstve, lebo všetky slová miznú. Nie je treba plytvať slová na tému manželstva, pretože je to niečo, čo sa stane, keď sa má stať a keď sú všetci pozvaní na oslavu. S Mariou nerobíme veci tak, ako nás to naučili, ideme svojou voľnou a riskantnejšou cestou a máme veľmi dobrý výsledok. Myslím si, že ak sa zosobášime, bude to preto, aby naše deti videli, ako oslavujeme lásku, ktorú k sebe cítime.

–Za niekoľko dní budeš mať 39. Ako vnímaš ubiehajúci čas?

–Záleží na tom, kedy o tom premýšľam. Sú chvíle, kedy som vďačný, inokedy mám pocit, že ma zachváti veľká kríza. Ale pri spätnom pohľade mám pocit, že som nič nepotreboval a myslím si, že som dobre prežil celé tie roky. Jediný problém je, že mi nezostáva čas na zábavu, ale našťastie som tu.

–Rád oslavuješ narodeniny?

–Zbožňujem oslavy so svojimi blízkymi, s veľkou párty! Myslím si, že možnosť oslavovať je výsada, spôsob uctievania si života, čo nie je vždy jednoduché.

–Facundo, celý čas sa hovorí o tom, aký si dobrý človek...

–Na to, aby si bol dobrý potrebuješ tréning, je to rovnako zložité, ako byť hrozne zlým. Mám ťažkú a rýchlu ruku, ale ja uprednostním použiť túto silu na pomoc, pred tým, aby som niekoho zbil, čo by som mohol urobiť. Mám „skrinku“ s mojimi chránenými nedostatkami ako každý na svete, ale kľúčik od nej je iba môj a otváram ju, kedy ja chcem.

–Aké situácie môžu otvoriť túto „skrinku“?

–Nedostatok rešpektu, neúcta, keď muž bije ženu alebo dieťa...6e niektorí ľudia nemajú pitnú vodu a pijú z kaluží, že 30% populácie z Villy Mercedes v San Luis majú rakovinu... Tieto veci ma rozčuľujú.

–Zmeňme tému, nedávno si sa zúčastnil defilé vo Valeria del Mar, kde si vyšiel spolu s Mariou na pódium.

–Nenapadlo ma, že toto môže tak prekvapiť. Ona mi hodila kvietok a ja som sa zdvihol. Bolo to iba pre nás, lebo zbieram pekné momenty, ktoré budem môcť rozprávať svojim deťom a vnúčatám. Uisťujem ťa, že keď budú počúvať túto historku, bude zveličená: poviem, že nás čakalo 600 fotografov s levmi vo dverách a anjelmi na nebi.

–Aké je to byť mužom zbožňovaným toľkými ženami?

-Myslíš si, že je to tak?

–Dobre, si ako ideálny zať, ideálny snúbenec, ideálny manžel. Záver: je po tebe veľký dopyt.

–Myslím si, že najdôležitejšie a najkrajšie je, že to nie je len póza alebo niečo úmyselné. Ale ak to je tak ako hovoríš, určite ma to robí šťastným.

---

Jeho úsměv (Viva+ listopad 2011)

V každém z nás je dobrý člověk a sériový vrah, ale my se den za dnem snažíme dělat dobro v našich srdcích. A všechno je v našich lidských rukách, v našich lidských srdcích a v našich lidských mozcích. To vše je v našich silách. A v naší zemi vzroste dobro….nebo zlo. Tolik je zapotřetí v naší zemi zlepšit… nebo nechat. V našich silách je dobro … nebo zlo ale lepší je DOBRO! Život nemůžeme prožít v několika vítězstvích…

Proč jste řekl „ano“ telenovele „Cuando me sonreis“?


To mělo mnoho důvodů. Za prvé – téma je blízká mému nynějšímu životu, za druhé – je to podle knihy Marty Bertholdy a Ricarda Rodrigeze, za třetí – filmový štáb a herci. Tento výběr je pro mě radost.

Další romantická komedie. Existuje souvislost mezi „Sos mi Vida“ a novou prací?

Je! Jedna tvář! Já nenárokuji vážnost, složení, elitní projekt. Já chci, aby se i moje babička chtěla na mě dívat.

Jsi hlavní hrdina, hvězda seriálu… Cítíte za to odpovědnost?

Nemám pocit že odpovědnost je na mě. Celý tým musí přinést užitek. Mám v ně důvěru, a oni ve mně. S takovým týmem nemůžeme prohrát.

Nastal čas komedií?

Ano! Mám pocit že nastal! Na obrazovkách je na posledním místě realita, hrůza, krev a sériové vraždy.

Je v televizi místo na lehké komedie když je v televizi spoustu násilí?

To je pravda, spoustu násilí…to je důvod proč lidé chtějí něco lehkého.

Na co teď koukáte v televizi?

V Argentině je mnoho dobrých novinářů. Dívám se na jejich vysílání, „Aktuality“ – to je můj oblíbený program.

Co vás vyvádí z míry?

Nesnáším nespravedlnost, krádeže a byrokraty. Můžu se zbláznit když se dějí špatné věci, některé události na kterých se nedá nic změnit. Nervy nemám ze železa, jsem stejný člověk jako každý.

Jaký jste otec?

Jsem opravdu opravdu opravdu nejlepší otec, mám nejkrásnější děti na světě. Jestli je takový otec jeden z miliónu tak já jsem ten z miliónu. Samá láska něha. Jsem zosobněním těchto pocitů!

.